„S čím sa dnes stretnem, môj Bože? Neviem to, ale viem, že sa mi nestane nič, čo by si Ty neustanovil, nepredvídal alebo nenariadil od večnosti. A to mi stačí, Bože môj…“

(Pavol Strauss, Ranná modlitba)

 „Slovensko má osobitnú úlohu pri budo­vaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k novému pokroku eu­rópskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznavačmi, ako i živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe pre­dovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.“

    (Ján Pavol II.)

Pred desiatimi rokmi som dostal poštou zvláštnu zásielku: do Gelnice – z Buenos Aires! Jej obsah bol ešte zvláštnejší. Autor listu, ktorý si neprial, aby bol menovaný (Keby sa Vás niekto pýtal, kto prišiel s touto myšlienkou…, ráčte odpovedať „Jeden ctiteľ diela a života Straussa“) sa obracia na mňa ako autora článkov o Pavlovi Straussovi s myšlienkou, ktorú mu vnuklo čítanie môj­ho príspevku v časopise Viera a život 1997, č. 3 („Prvé dotyky s dielom Pavla Straussa“, str. 224-237).

Obracia sa na mňa „ako veľkého ctiteľa tohoto mimoriadneho kresťana a intelektu­ála“ s návrhom, „aby ste sa ujali myšlienky začať proces blahorečenia“. – „Za tým úče­lom by ste mohli zorganizovať malý Výbor katolíkov laikov, ktorí by sa obrátili na prí­slušné cirkevné orgány, prakticky na pána kardinála Koreca, v diecéze ktorého Strauss účinkoval a zomrel a je tam veľa svedkov jeho svätého života“.

„Do Výboru by ste mohli pozvať členov redakčného kruhu „Viera a život“ laikov. Mohli by ste prizvať Prof. Jána Letza… a iných, ktorých lepšie poznáte ako ja… Je zrej­mé, že by bolo dobré poradiť sa s otcami je­zuitmi, lebo ich provinciál v r. 1940 pokrstil Pavla Straussa.“ (Autor listu by len sám bol mohol vysvetliť ako došiel k tejto mylnej informácii; porovnaj k tomu cyklus mate­riálov k Straussovmu krstu v Listoch PS č. 5 – pod názvom: Krst. „Incipit vita nuova“.)

Autor mi ďalej odporúčal, aby som sa v mene „Laického výboru za šírenie myš­lienky blahorečenia Pavla Straussa“ obrátil listom na Jeho Eminenciu Jozefa Kardinála Tomku v Ríme, ktorý by mi „poradil, ako postupovať, aby tento laik svätého života sa dostal čím skôr na oltáre“. „Treba sa ponáhľať,“ – pripomína nako­niec, – „dokiaľ žijú živí svedkovia jeho sväté­ho života.“

• • •

 List je datovaný 30. septembrom 1997. A po tieto dni – po uplynutí okrúhleho desaťročia – som dostal druhý list určený ako článok do Listov PS, ktorého autor v sprievodnom slove píše, že „to, čo som ja tu explicitne vyjadril, už bolo… dávno cítiť v príspevkoch viacerých autorov, a preto si myslím, že predmetnú záležitosť procesu be­atifikácie je načase naštartovať“.
Možno je naozaj ten čas tu. O tom mne neprichodí súdiť, ale isto viem, že sa tie dva listy u mňa nezišli náhodou („Náhody sú nutnosti, ktorých úzadie nepoznáme“ – Pa­vol Strauss), a že som teda povinný predo­strieť ich pozornosti všetkých, ktorí podľa pisateľa prvého listu prechovávajú „veľkú úctu k tomuto mimoriadnemu javu sloven­ského duchovného života“.

25. január 07