Drahý Julko!
I tá malá ručička preskočila už na ciferníku času. Čas naháňa čas, len naše vnútro ostáva ostrovom v tom vlnobití na okraji ničoty.
Duša moja drahá, bratská, akým gestom lásky by som Ti môhol ďakovať, čo si Ty už pre mňa vykonal.
Len čo som došiel po túto bodku, priniesol poštár Tvoje pásmo. Len sa obávam, či to nie je príliš hyperbolické. Tak som si zvykol na ten tichý môj kútik, že som sa asi zapýril.
Ale ak to má byť, nech to je.
Súčasne Ti posielam zvyšok tých zápiskov, kútikový komentár k dobe bez hanby a hany, s veľkou vďakou za diabetickú zásielku.
Telefonovali, že chcú urýchliť vydanie prvej knihy.
V láske Tvoj a Váš Paľo
Nitra 2.1.90

+ + +

Drahý Julko!
Musím sa vrátiť k tomu pásmu. V tejto forme by to vyvolalo odpor a agresívnu kritiku všetkých. Však my máme mnohých cenných ľudí. A tí by sa cítili urazenými.
Možno, že by stačilo, čo napíše do tej prvej knihy Milan R. A potom ev. zostava z citácií. Skromnosť by tomu viac pasovala. Veď taký fenomén asi nie som. Vlúdna kritika tej knihy by bola účinnejšia. Na utorok sa mi ohlásil redaktor Medveď, aby sme sa dohodli na definitívnej úprave. Potom to dostane Milan R.
Už mám aj trochu trémy. Veď som sa tak dlho nemôhol ohlásiť. Som a ostávam len taká kútiková postava.
Julko drahý! Prepáč mi tú trochu agresívnu kritiku.
Objímam Ťa bratsky
Paľo
Nitra 6.1.90

+ + +

Drahý Julko!
Vraciam Ti pásmo. Dovolil som si v ňom vynechať niečo, čo sa mi vidí premrštené.
Som Ti za to všetko vďačný, len vari prekompenzovať netreba nič. Tým menej náznaky súcnosti.
Žil som život pridusený a pri tom život vnútornej slobody, saturovaný výdychom ducha.
Perspektíva na prvú knihu je asi začiatok roku 91. No, pre mňa je všetko neskoro. Keby si sa octnul v Bratislave, bol by som vďačný, keby si sa stretol s redaktorom Medveďom v Slov. spisovateľovi.
Prepáč, že Ťa vždy len zaťažujem. Ale som Ti vďačný za prácu o dnešnom Hviezdoslavovi. Ty mi aktualizuješ dnešok vo včerajšku. Ale aj pre iných.
Nech sa len rozbehne ten morálny a kresťanský rozlet nášho národa. Veď na tú kartu som sadil svoje vnútro. Nechcel som a nechcem nič prekompenzovať. Pokojná myseľ a teplé srdce sa pomästia do jednoho života človeka.
V denne vynovenej nádeji Ťa pozdravujem zo svojho ticha.
Tvoj Paľo
Nitra 18.1.90
Dúfam, že to p. Sýkora zakceptuje.

+ + +

Drahý Julko!
Včera došiel odpísaný list toho bystrického profesora, dnes mi Milan Rúfus poslal Tvoje pásmo „November 89“. Za oboje vďaka.
Do toho môjho spoločenského vzduchoprázdna sa razom vsúvajú kadeaké impulzy. Cez Žilkovcov som na obranu Milana R. poslal niečo do LT. Ktovie, či to uverejnia. Teraz sa mordujem s tým tzv. interwievom pre LT. Na tom zjazde KDH ma angažovali na máj do televízie. Akosi sa mi to všetko prieči. Milan mi napísal, že sľúbil doslov do knihy. Vám, čo trpíte na nedostatok rokov, musím urobiť pochopiteľným ten nedostatok času.
Pustil som sa do esejí „Nádhera nečakaného“. Uvidím, či sa to dokončí. Bol tu švagor po 40 rokoch, aj vzácny priateľ z Mníchova a vzácny kolega z Baselu, zanietení a podnetní Slováci.
Julko môj drahý, pozdravujem Ťa zo srdca
Tvoj vďačný Paľo
Nitra 20.II.90

+ + +

Drahý Julko!
Žijem v takej pseudočinnosti. Zdá sa, že už končím to, prepytujem, interwiev pre LT a teraz pýta Janko Felix tiež takú zbytočnosť pre Smenu. Skusím mu to urobiť. Ale veď je to všetko neskoro. Žiaľ, odoperovať sa roky nedajú, len naštiklovať.
Keby ma to zvnútra nenaháňalo, zahodil by som pero. Ešte mi chybuje Klub seniórov v Spolku spisovateľov. Tam by som sa prihlásil. S Tebou, ruka v ruke už asi nepôjdem k nim.
Tá Judita Beláková, Tvoja známa, so mnou korešponduje. Je to cenné dievča a nadané. Ďakujem Ti za ňu.
Z Romboidu sa ohlásili Žilkovi, že to bude v čísle 8. Ináč čakám red. Medveďa na posledné posedenie pred tlačou. Len ktovie aké komédie vymyslia. Viem, že to len Havlovi možno urobiť, Melantrich mu vydal knihu za 10 dní. Ako kedysi Jakešove zobrané spisy a Brežnevove.
Už na žiadne otázky nebudem reagovať. Mne pasuje skôr anonymita a tiché hútanie.
V tom Ťa od srdca pozdravujem Paľo
Nitra 11.III.90

+ + +

Drahý Julko!
Posielam Ti rukopis z roku 1948 (Ecce homo – J.R.), ktorý bol uložený v archíve Matice a požičali mi ho na mesiac.
Ľúto mi je, že Ťa tým veľmi zaťažujem. No, ale čo mi už zvýši v tej mojej nešikovnosti a nepraktičnosti.
Len či mi to prijmú. Pre mňa je jediné primerané sedieť skrytý v kúte a tu a tam niečo napísať, tak poza búčky.
Taký som bol a tak sa k sebe priznávam. Či to po 40 rokoch ešte pre niekoho niečo znamená?
Uvidíme, k čomu vlastne boli tie dlhé a zabudnuté roky.
Pozdravujem Ťa a objímam a pani Gabiku srdečne pozdravujem
Tvoj Paľo
Nitra 30.III.90

+ + +

Drahý brat môj, Julko!
Krajina v duchovnej oblasti sa začína pretvárať. To panujúce dusno ustúpilo a živšie akcenty dostali priestor. Aj tá už zvyklá technika vidieť len toho, kto bol akceptabílny, sa porušila. Patentné rozumy ustúpili a život dovolil zviditeľniť každého živého. Tak sa musel ukázať taký statočný človek ako Ivan Kadlečík, organista z Pukanca. Aj hlbokú a originálnu prózu som od neho videl. –
Trochu sa obávam, že sa po tých novinách a po tom rozhlase na mňa vrhnú, čo si to dovoľujem. Boli navyknutí, že som taký „tichošlápek“. Ešte je to vo vzduchu, aby čušiaci čušali.
No, dnes volal p. redaktor Medveď, že prídu v ten týždeň po Veľkej Noci. Myslím že Milan už má exemplár, pre ten doslov. To je ostatná fáza knihy.
Julko, môj drahý. Všetko je to Tvoje dielo. Ja som už len ďaleká ozvena. Aj Peter Kováčik si ma na niečo chce zaangažovať.
No, teraz neviem, či Ti poslať aj tú „Tesnú bránu“, alebo počkať, kým mi dáš to “Ecce homo“.
Len začínam mať výčitky svedomia, že Ťa tak zaťažujem. Pomaly dorastá aj „Nádhera nečakaného“.
Len mi to pripadá ako náš citrón. Má toľko kvetov, ako keby sa chcel lúčiť.
No, ale sviatky krátkeho triumfu nenávisti a násilia, ústia do večného triumfu Lásky.
Nech Vás navštívi plnosť veľkonočného optimizmu a pokoja. V láske Váš
Paľo
Nitra 9.IV.90

+ + +

Drahý Julko!
Namiesto toho, že by som Ti urobil dáku radosť, zaťažujem Ťa prácou.
Nesmelo, ale využívam Tvoju dobrotu a ochotu a posielam Ti zväzoček mikroesejí. Čo sa Ti nebude pozdávať, vyber z toho ako potravu pre kôš. Tie t.zv. básne chceli tie panie z televízie. Neviem, načo im to bude.
Ináč ma ten život vyrušuje. A neraz by som povedal: Nerušte moje kruhy. I v tom mojom živote sa uplatnilo naše staré porekadlo: Raz hojno, inokedy ho..o. Až na to, že sa to hrozne omeškalo, by to nebolo od veci.
Objednali si na zadnú stranu platne s vianočnou tematikou text. Maňke sa to nepáčilo, ale kým mi pomôhla to upraviť, som to odoslal. Má pravdu, práca v záhrade je užitočnejšia. Včera bola schôdzka odbočky Spolku spisovateľov. Navrhli ma, ale už banujem. V pondelok mám na fakulte pohovor. Škoda času. V stredu mám ten článoček na lekárskom zjazde v Topolčanoch.
Evička mi napísala, že Janko chce voľáky filmurobiť.TensMilanom,žesaim v Matici popačoval.
Potom príde tá veľká kalamajka so svadbou. Nič si z toho nerob, že som Ti to oznámil. Nech sa Ti ozve Jožko. Ja som nekompetentný – asi v ničom.
Včera mi poslal Milan R. novú knihu. Čo ste mi odpisovali sú ochotní vydať v SSV r. 91.
Veľa rukopisov zobral Janko Medveď. Križka v Smene chce niečo vydať. Uvidíme.
Už na všetko pristanem. Ale hlavne, že Ťa od srdca pozdravujem
Paľo
Nitra 18.5.90

+ + +

Drahý Julko!
Vždy ma prekvapuješ tým, že sa Ti zdá, že si v starých veciach objavuješ niečo, o čom som nevedel. Pozor, len to nepreceniť. Precenenie vošlo i do občiaskeho života.
Ja tu aj ďalej sedím, dopisujem a mám kadeaké bočné objednávky. Tak som sa musel pustiť do quasi kázne. Dobrý a vzácny náš priateľ, veľký pomocník mnohých životov, doteraz pôsobiaci ako právnik, nám minule rozprával, že bol na primíciách a že ich bude mať tiež a požiadal ma o tú kázeň. Tak som sa škrípavým rozumom do toho dal. Aj ten nemecký článok som dopísal, len si musia po to prijsť.
Vcelku mám dojem, že sa veľké svetové ideové vlnobitie spomaľuje a dúfam v ďalšie bezvetrie i u nás, aby niečo môhlo dozrieť.
V našej literatúre mám dojem, že je živelná nezainteresovanosť na písaní starých. Veď všetko vari nebude len sklerotická grafománia. Pamätajme na Mozartov výrok o tom, že i stará krava má čerstvé hovno.
Ináč sa bojím televízie, aké to bude. Ja už vari nie som na také podniky. No, ale keď sme už pristali, musíme to zhltnúť. Už začínam byť aj trúfalý. V SSV som prosil, aby mi poslali zmluvu.
Švagor odišiel do Bratislavy, takže cuckanie vína ustalo.
Treba len vydržať a vyčkať, kým sa nám to dovoľuje.
Som šťastný, že si.
Objímam Ťa
Paľo, 11. 7. 90

Drahý Julko!
Priberám sa do písania, aby som oklamal tú Kanikulu. Za mlada som sa s ňou spolčoval, či pri Váhu, či pri mori, alebo pri inej vode. No, začínajú aj s ňou problémy, v Taliansku majú pliagu s chaluhami a so žralokmi. Kúpelní hostia sa umývajú v minerálke, pokiaľ neutiekli. Vo výhode budú asi sovjetské pláže, pokiaľ ich neznepokojujú arabi.
Pokoja vo svete nenájdeš, kým sa zas nevráti do ľudských duší. Kedy už prestanú byť rakety a tanky argumentami. Kedy sa zasekne pokryvené slovo, kedy človek začne zas človeku veriť. Veď nikto sa nikomu nezapáči. Každý je obklopený aurou nedôvery, upodozrievania a vzájomného odporu. Každého čo je menej pokryvený považujeme za slabého, neschopného. Už neuznávame kritériá pravdy a spravodlivosti, kým sa sami nepochováme do nešťastia okolo nás i do bahna ľudskej a politickej chrapúnskosti.
Vážne, osud sveta, i nás samých, je na pokraji možných kritickostí. Je na vážkach, či sa ešte dožijem vyjdenia knihy. Medveď mi telefonoval. Je to v tlači, že mi príde povedať kde, žeby som to urýchlil vínom. Som aj vedavý, či si Ferkovi Mikloškovi napísal a či to môže mať efekt. Medveďovi sa popačuje tá biografickákniha,lenichvydavateľstvo zrušilo tú memoárovú sériu. Tak je situácia pre mňa nezmenená.
Kvária ma aj pochybnosti o tom všetkom napísanom. Atomová katastrófa by to všetko šmahom vyriešila.
Celý život som žil v strese, pre situáciu, pre deti, pre rodinu. Celý život som len úchytkom môhol písať, preto sú to len smietky, torzo nad Torzom. Ozaj život človeka pre nikoho, i keď teraz šťastie zažmurkalo na mňa. Som za to vďačný i Tebe, lebo tebe vďačím za všetko. Ešte by som dáko chcel dopísať tú nádheru nečakaného. No, ten fyzický organizmus je tak trochu par terre.
Ale rátam s milosťou Prozreteľnosti.
Dúfam, že sa vrátiš zdravý a že tam nepožiadaš o azyl. Ľutujem tú bohatú a vývoja schopnú zem. Sú ako ten, čo hladom umieral nad truhlou so zlatom.
V duchu Ťa už vítam a objímam
Tvoj Paľo
5.8.90

+ + +

Drahý môj Julko!
Rychtujem sa Ti písať, ale mám tu návštevu z Rakúska. Profesorku z konzervatória v Linzi, výbornú klaviristku s 85-ročnou mamičkou. Dve vzácne, duchovne orientované duše.
Vďaka Ti za tie stále kontakty so mnou, ktorý som bol roky a roky v periférii kultúrnej izolácie. Teraz ma boli pozvať do Trnavy na podujatie: Stretnutie s členmi katolíckej moderny.
Bude tam aj Turčány a recitovať budú Kristínová a Gusto Valach.
Aj sa teším, aj sa bojím. Aj z tých pásiem, aj z tej televízie, aj z tých recenzií o knihe, ak nám to všetko nepokazí pán Husejn.
Na šťastie je hlavným režisérom Prozreteľnosť. V tú dúfajme a nebudeme zahanbení naveky.
Musel som dať do trnavy verše, staré hriechy.
Teraz ma zas volajú mladí lekári do nemocnice v Nových Zámkoch. Len nech sa nepýtajú na národnostné problémy, lebo ma tam vyduria. Ale som rozhodnutý všetky takéto podniky odriecť. Starý diabetik nech sedí na zadku doma.
Julko môj, ďakujem Ti ešte a ešte a chcel by som dokončiť tú prácičku a potom žiť, aby som žil. Ak to vydržím.
Bratsky Tvoj Paľo
Nitra 4.9.90

+ + +

Drahý Julko!
Spĺňam sľúbené, posielam pozvánku. Vcelku sa mi to zdá trochu smiešne. Krájanie ľudí na skupiny. Škatulky v škatulkách. Už som toľko prežil, prežijem vari aj toto.
Tvoj Paľo
Nitra, 7.9.90

+ + +

Drahý Julko!
Posielam Ti koncové dve kapitolky „Nádhery nečakaného“. A neviem či to nie je koniec písania.
Žijem v stálych faktických, či zbytočných problémoch.
Chcem doma čím viac pomáhať a hrať klavír a meditovať.
Však sa Ti ohlásim a zatiaľ Ťa v láske a vďačnosti objať.
Ľúto mi je, že ste sa s Jankom Medveďom nezblížili.
Vždy Tvoj Paľo
Nitra 30.9.90
Budeme Ťa čakať na tú našu mikrooberačku.

+ + +

Drahý Julko!
Ďakujem za najnovšiu zásielku – len aby som ju nezapotrošil ako ten hľadaný text dôvery od nedôveryhodného človeka.
Škúlim ešte ostosvet, ale neprestávam žiť v nádeji. Dúfam, že to škúlenie do tej relácie prejde. Matka Božia ma sprevádala pri tej ťažkej chorobe v Biskupiciach – pomôže vari aj teraz. Je to tak zariadené, že omrvinky ducha prichádzajú na svet cez oči, ale pomaly sa mi vidí, že by to šlo aj bez očí. Keby som rukopis našiel, by som tak vykríkol, že by si to počul až v Košiciach. Píšem Ti pomocou rúk našej Zuzanky a objímam Ťa bratsky
Tvoj Paľo
V Nitre, 19.10.1990