Drahý Julko!
Celý čas číham na Tvoje narodeniny a promtne som to zameškal. Ale deň sem deň tam, čo už na tom. Veď sa ešte furt neblížiš úctyhodnému veku. Čo dobrého by som Ti vedel dať je rozhodne nie nič, aby som sa Ti čo len trošku môhol zrevanžovať za to všetko, čo si pre mňa vykonal, a tak nezaslúžene.
Čo už môžem vykonať za Teba a pre Teba. Cítim sa i naďalej za periférnu nulu a pre to sa aj nerád pohnem z toho môjho, vysedeného kútika.
Ale hlavne môžem sa za Teba modliť a Tebe a Tvojej rodine vyprosovať milosti, ktoré najviac potrebuješ.
Ostaň zdravý a mladý a uchovaj si tvorivý elán. To Ti žičím od srdca
Tvoj Paľo
Nitra 5. 2. 92

+ + +

Milý Julko!
Vcelku som konšternovaný nad tou Nádherou. Irituje ma, že ten pán inžinier si nedržal za povinnosť mi pár slov napísať. To vydanie je všetko iné len nie nádherné. Hanbil som sa, že tento quasi-samizdat som poslal Rúfusovi.
Dúfam, že tie Kvety budú o trošku impozantnejšie. Dnes som podpísal a poslal zmluvu. Som zvedavý, ako to dopadne.
Obdivujem vkus Medveďov. Uvidíme ako sa zatvári Mozaika. Voľáko sa omeškali, telefonoval mi Miško Chuda. Čakám aj pár slov od Janka Medveďa o tých dotlačoch.
Nikde sa mi nechce chodiť; však by som mal skočiť aj do Trnavy. Budeme mať výročie svadby, už ani neviem kedy. Už je to nezaujímavé.
Tu teraz zomrel chirurg prof. Kratochvil, veľká kariera podobná meteoru. Všetci odchádzajú kamaráti-nekamaráti.
Julko drahý, nech tie moje hundračky na Teba nepôsobia.
Srdečne Teba, Vierku i deti pozdravujem
Paľo
Nitra 31. 3. 92

+ + +

Drahý Julko!
Dojemná je starostlivosť Vás všet-
kých i v Prešove o mňa. Furt si to všetko neviem zladiť s tými mojimi pokusmi so slovom. Slovo je v podstate nepolapiteľná entita a (nečit. slovo – J. R.) sa v našich rukách. Nik to celkom nepochopí.
Zaujímavé sú tie racionálne zložky okolo tvorby. Isté je jedno, že nič nie je definitívnehotovéadovšetkéhosamožno vždy znova zahryznúť.
Nejasný je aj prvý impulz a jeho vývojové štádiá. Ostáva našou úlohou to sledovať od začiatku po hotový artefakt. Tvorba je hádam len forma bytostnej zvedavosti.
Od srdca za všetko ďakujem a všetkých od kraja pozdravujem
Tvoj Paľo
Nitra 29. 5. 92

+ + +

Drahý Julko!
Dni sa valia nezvyčajnou pomalosťou a otupenosťou korytom rozbrázdenosťou liene života a spoločenskej krízy kresťanského svedomia všetkými smermi dych tuposti sa valí korytom bezbrehého času. Len unuvácie prerastajú môj zúbožený čas.
Čakám novšie vetry vvdavateľstiev a nezmôžu sa na iné ako na besedy ako teraz 16. 6 o 16. hodine v mestskej knižnici v Bratislave, vydavateľstvo slovenský spisovateľ. Na programe vystúpia dr. Július Pašteka, Ján Medveď a Dagmar Kováčová. Beseda je spojená s predajom knihy a autogramiádou. Ešte som sa nezotavil s udelením putovnej medajly Cyrilometodejskej s diplomom a teraz je tu toto. Keď som už toľko prežil, prežijem aj toto. Začal som robiť novú zbierku esejí. Niečo tam prečítam.
Ale mi je smutno zo všetkého, napriek tomu som optimista a verím budúcnosti.
Tvoj Paľo
Nitra 10. 6. 1992

Poznámka: List je výnimočne naklepaný na stroji – J. R.

+ + +

Drahý Julko!
Musím sa Ti kajúcne priznať, že som – alebo sa zdá – po fáze depresie (možno už obligátne jarnej). Nebol som schopný napísať jediný sviatočný podrav a vinš. Nik do mňa nevidí a nemôže vidieť neviditeľné múry.
Absorbovali nás neodvolateľné potreby domácnosti, ktoré nás oboch dokonale vyčerpali. I keď sme boli prvý raz samotní dvaja.
Predháňali sme sa v únave a slabosti, Maňka vo sfére srdca, ja v diabetickej. Ale sme tu a vykračujeme do začiatkov v novom vydaní.
Už sa asi nestretneme na grunte tohoto roku, čo by nebolo od veci. Tak tedy odkladáme všetko na základe Milosti božej na novšie časy.
Želáme Vám zdravie, dobré nervy a dôveru v Prozreteľnosť a dobrú funkciu mozgu.
Trápi ma, čo si mi napísal o Jankovi. Píš mi, kde je na liečení a ako to ide ďalej. Veľmi nám obom je ľúto, čo je to s ním.
Pozdravujem Vás oboch i deti od srdca
Váš Paľo
Nitra 28. 12. 92

+ + +

Drahý Julko!
Ďakujem za rukopis nášho televízneho rozhovoru. Myslím, že to nikomu neublíži. Životné rozporuplnosti to síce nezrovnováži. Má to Slovensko svoje problémy a ťarchy. Len, aby to nevzbudilo averziu, ako to vieme servírovať, v cudzine.
Čo robíme samotní: píšem si dokončenie „Človeka p. n.“ A malý denník malých myšlienok. Príležitostne to pošlem alebo odovzdám. Som na strane 52. Viac ako do 60 nevydržím.
Dočkám sa ešte Jóba, Krížovej cesty s Rúfusovým úvodom, knihy od jezuitov a omladenie Zákrut.
Od srdca Ťa pozdravujem i tú nežnú Gabiku.
Tvoj Paľo
Nitra 23. II. 93

+ + +

Drahý Julko!
Skráť to a nepodstatné vypusť.
Tvoj Paľo
Nitra 8. 3. 93

(Poznámka: Ak Vás zaujíma pozadie tohto krátkeho listu, prečítajte si Zamotaný príbeh; pozn. editora)

+ + +

Drahý Julko!
Už je po tej televíznej pohrome. Tak vytrhnúť človeka z tej už obligátnej samoty. Oboch nás trápi, že si odišiel z prichystaného obeda. Ja som s nimi musel ísť za kolegom. V stredu som mal volno a včera sa tá celá čeliadka zas došla.Už aj knihy odfotografovali a tým je koniec. Pri tom som zistil, že už nemám Zápisky diletanta.
Dúfam, že na to celé zabudnú. V takejto rozvirganej dobe je príhodná tá moja vyskúšaná kútiková existencia. Ešte voľačo napísať, voľačo vytlačiť a amen.
Dnes sa ohlásil pán ing. Kubík na budúci týždeň. Ešte donesie pár knižočiek, nemal som ani 10 kusov.
Ľúto mi je, že ešte Karol Strmeň neposlal svoj úvod. Asi neverí, že to už tak zhurta ide.
Z fázy veľkého výdychu Ťa od srdca pozdravujem
Paľo
Nitra 15. 10. 93

Poznámka. Straussove listy z posledného pol roka života 1994 (adresované mne) nájde čitateľ v knižočke Julo Rybák: V dotyku s Pavlom Straussom, Bibliofilská edícia SSS, odbočka Košice 1997.