Bolo tesne po zamatovej. Na Ministerstve školstva začal pracovať náš dlhoročný priateľ Marián Lapitka, skvelý pedagóg, teoreticky silný, organizačne zdatný a čestný. To on sa rozhodol – na našu veľkú radosť – opäť vrátiť slovenským gymnáziám staronový krásny predmet – estetickú výchovu.
Predmet do škôl prišiel, ale ukázalo sa, že niet dosť učiteľov, alebo presnejšie: učitelia nie sú tak pripravení, ako náš projekt predpokladal. A tak sme v krásnom harmonickom prostredí Budmeríc otvorili pre stredoškolských profesorov 3-ročné inovačno-špecializačné štúdium estetickej výchovy.

Najpripravenejšími pre tento nový predmet sa ukázali, div sa svete, nie slovenčinári a historici, ale ruštinári, ktorí už vtedy celkom intuitívne učili cudzí jazyk aj prostredníctvom umeleckej kultúry, ponímajúc ju tak, ako už na začiatku storočia hovoril Alexander Blok –synteticky. Interpretovali nielen ruskú literatúru, ale aj iné druhy umenia: film, výtvarné umenie, fotografiu, hudbu a pod. V tom čase mnohým skvelým pedagógom rusistom veľmi doba ublížila, stratili veľa hodín a zažili veľa príkoria, keďže sa bežne so špinavou vodou vylievalo z vaničky aj dieťa. Teraz sa práve oni cítili na tento predmet pripravení, a živo sa zaujímali o ďalšie zdokonaľovanie sa v ňom. (Aj ho mnohí – po Budmericiach – krásne učili.)

No a práve tu v Budmericiach „prednášal“ pre rusistov, budúcich estetikov pán doktor Strauss. Na prvý pohľad možno paradoxné, ale v skutočnosti veľmi účinné a užitočné. V projekte bola aj filozofia kultúry– a ja som na túto tému obsadila epistemologičku a spisovateľku Etelu Farkašovú z FF UK a MUDr. Pavla Straussa – filozofa a esejistu. Do Budmeríc neprichádzal síce osobne, ale prostredníctvom filmového dokumentu, ktorý s ním v roku 1990 nakrútil môj manžel Janko Kollár pod názvom Stretnutie s Pavlom Straussom (po dobrých skúsenostiach filmového dokumentu z tej istej dielne: U Straussov o poézii – Rúfus, Haľamová, Strauss, o ktorom sa Listy PS už zmienili. (Listy PS 6, s. 10; porov. aj Verbum 1992, č. 9.) Stretnutie s Pavlom Straussom obsahuje tieto časti: Eva Kristínová číta z Pavla Straussa, Strauss interpertuje Máriu Medveckú, Strauss o sakrálnom umení.

A tak sa pán Strauss posadil do kresla v salóne svojej vily a plný môjho rozprávania, koho má pomyslene pred sebou, začal: „Milí priatelia…“ – a hovoril s týmito skutočne svojimi priateľmi dlho o drahých mu menách „dejinnej krásy“, ako to pregnantne sám formuloval: „Už dávno si uvedomujem, že krása je šteblík k dobru… Že estetično priamo súvisí s etikou… Že krása je cesta za pravdou…“
Pán Strauss určite nič nevedel o syntetickej kultúre v ponímaní Alexandra Bloka, len ju v plnom rozsahu, v krásnej symbióze všetkých umení celkom prirodzene realizoval tak, ako to mal nažité.

Hľadajúc niečo iné, stretla som sa nedávno celkom náhodou vo svojich budmerických materiáloch s Paľkom Straussom a zachcelo sa mi podeliť o toto stretnutie s Vami, milí čitatelia Listov PS; a zároveň dosvedčiť, ako si ho moji milí učitelia pribalili do svojho trpko-krásneho učiteľského batôžka. Lebo to práve ich pán doktor Strauss spolu s Claudelom učil „vidieť nebo v blate“.

Poznámka:
Videozáznam dokumentu „U Straussovcov o poézii Rúfus, Haľamová, Strauss”, ktorý sa spomína v článku vyššie, si môžu nájsť čitatelia compact disku v knižočke: Maša Haľamová – Ja som tú poéziu žila, ktorá vyšla v sympatickej edícii Knihy na počúvanie Vydavateľstva PRO, Banská Bystrica.