„Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca, a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“

(2 Tim. 4,7-8)

Toto je nápis na bránach, pred ktorými zastal polyfonista života a diela MUDr. Pavol Strauss. Všetko, čo napísal a čo o ňom bolo napísané, je potvrdením tejto reality. Finálna štácia ľudskej existencie, vrcholiaca v bytostnej extáze poznania, ktoré už chápe a vidí to, „čo oko nevidelo,
ucho nepočulo a čo do srdca ľudského nevošlo…“
O tejto osobnosti už nemôžeme hovoriť od jeho začiatku, ale od konca. Straussove životné a osobnostné dielo je najbrilantnejšou syntézou dvoch svetov: prirodzeného a nadprirodzeného, sveta poznania i viery, sveta kultúry a vedy, ovenčené umením. Tento postoj kvalifikujeme ako postoj najvyššej humanity.
Nechal sa ožiarovať veľkosťou kultúry a umenia, rovnako aj veľkosťou altruistickej služby ľuďom, no zavŕšenie jeho snáh i tušených plánov a vnútorných naliehavých impulzov sa stalo až pri vstupe do oázy vrcholného dobra, krásy a poznania, do oázy Nazaretského, na ktorého sa aj rodom napájal. Túto oázu v púšti nepohltil piesok, ba naopak, táto oáza vytláčala piesok a stala sa prekvitajúcim sadom.
Dnešný svet vo svojej úžasnej dynamickej podobe, v technickom pokroku, produkciou hmotných dobier, ale práve preto aj v ošiali konzumizmu, v presvedčení, že život je iba hýrivá radovánka a že dobro i zlo je rovnaké, že neexistujú fixné a trvalé kritériá života a sám život je len akási príhoda, s ktorou sa netreba vážne zaoberať, v deštrukcii morálneho systému, v antikultúre a v antiumení si musí uvedomiť, spomaliť a registrovať signály a avíza muža, ktorý vstupuje do týchto ľudských krážov a varuje ako maják a semafory: Pozor, pozor, tento cval a rútenie sa kamsi je rizikovým osudím jednotlivcov i sveta. A tento muž je lekár i prorok, básnik i askéta, miluje ľudí i tento svet, ale i svet, ktorý jeho i nás presahuje. Počúvajte ho!
Tento čítač semaforov, čítač z knihy Prozreteľnosti i z vlastnej skúsenosti kričí, že model skutočného života a planetárny model pre jedinca i národy je svetlom i krvou vytlačený v Písme, vo vesmírnej ústave, ktorá je zavŕšením v Kristovi, a nie je to ústava podenková, konjunkturálna, pobožnostárska, ani ústava fanatikov a náboženského tmárstva, ale prapôvodný model, jadro ľudskej prirodzenosti, v ktorej je zakódovaný supersignátor, a ten neomylne označuje, kedy je človek človekom a kedy rozumovým zvieraťom, lepšie povedané: netvorom. Spolupráca s týmto počítačom, ktorý je schopný absorbovať aj svetlo superpoznania na princípe milosti, pretvára človeka terenného na proroka. V tomto prúdení sa aj z trpaslíka môže stať obor!
Pavol Strauss je týmto prorokom a jeho dielo by malo byť v osnovách stredných a vysokých škôl, najmä na filozofickej,teologickej fakulte a v školách s humanistickým zameraním. Rovnako by sa malo objaviť na stoloch prekladateľov do svetových jazykov.
Celé jeho dielo je komponované v duchu totálnej integrity bytia i života. Je to filozofia, kde nie sú traktáty iba s otázkami, ale aj s odpoveďami; je to teológia bez abstraktných definíciía kánonov; je to literatúra spontánnej vnútornej emanácie a ducha, ktorá zaznieva ako spievajúce bytie, očarené dobrom, krásou a láskou. Jeho esejistické práce sú exercitátorom pre exercitátorov a symfóniou literatúry, filozofie i hudby!
Preto sa vraciame k bránam: ad portas. Táto veľká osobnosť XX. storočia – áno, MUDr. Pavol STRAUSS, Dr.Sc., h. c., svojím životným i tvorivým dielom presahuje nielen všetky limity slovenskej kresťanskej i nekresťanskej tvorivosti, ale nebojím sa to povedať, presahuje svojou integrálnou ľudskou výpoveďou i životom aj takých velikánov, ako bol Papini, Chesterton, aj konvertita Lustiger. Je to Izaiáš, sv. Ján Krstiteľ i veľký lekár z Lambarene Dr. Schweitzer.
Dozrel čas, aby slová sv. apoštola Pavla, ktorými sme začínali, boli aplikované aj na Pavla Straussa a aby sme potvrdili, že sa vzťahujú aj na neho ako apoštola tohto veku! Nech prehovoria tí, ktorí sú kompetentní: Paulum non solum ad portas, sed etiam ad altare! Pavla nielen k bránam, ale aj k oltáru!