Listy MUDr. Pavla Straussa MUDr. Františkovi Sýkorovi II

V Listoch PS-6 (s. 8-9) sme uverejnili cyklus listov Pavla Straussa MUDr. Františkovi Sýkorovi. To pobudilo pána Sýkoru siahnuť hlbšie do svojho archívu a podarilo sa mu vydolovať ďalší cyklus Straussových listov, ktoré radi uverejňu­jeme (aj ako príklad pre ďalších Straussových adresátov). – Čitateľ sa ľahko pre­svedčí, aká by to bola nenahraditeľná škoda, keby takéto poklady, zapotrošené v rodinných archívoch, neuvideli svetlo sveta. (J. R.)
Drahý Ferko!

Po 10 mesačnom traláganí vlakmi týždenne nemôžem dôjsť ani k bytu – aký chcem – ani k dákemu riešeniu. Doteraz som sa choval dosť disciplinovane, ale už je toho pomaly dosť. Dnes som im poriad­ne vynadal na MNV a som rozhodnutý ísť na povereníctvo s patekou a voľakoho po­riadne vyobšívam.

Ferko môj! Už sa môhli nabažiť mojej trapnej situácie. Prosím Ťa, pozhováraj sa tam, či by si ma nemôhli zavolať a urobiť tomu idiotskému pseudoriešeniu koniec.

Čakám od Teba dáku správu

Tvoj Paľo

  1. 9. 57

+   +   +

 list_SykoroviDrahý  Ferko!

V Skalici – pamätám – zabil kominár svoju ženu sekerou a po kúskoch ju pálil v šporáku, kým mu na to prišli. Dostal 4 roky, z ktorých si odsedel 11/2 a potom ho zamestnali a stal sa plnoprávnym obča­nom ako predtým.

No, ja tu už bezmála 2 roky robím krankasového felčiara, s nočnými služba­mi praktikov, a všetkým ponížením, ktoré sa chirurgovi môže udeliť, z ktoré­ho som sa ale aj mnohému ľudsky i lekársky hodnot­nému naučil. Ne­odpykal som si ja už dosť?

V kvete môj­ho chirurgického „mládí“ mi zlomili krídlo, jak tej divej kačičke. Sadol som síce na vodičku, horko mi bolo, ale nezaplakal som. Robil som a teraz mi vyjdú aforizmy v celoštátnom le­kárskom kalendári. Stal som sa – ako zakrátko uvidíš – akreditovaným kalendárnym filo­zófom.

Ferko môj! Uváž tieto okolnosti spolu s kol. Mari­ányim. Možno, že ma už definitívnezaradili do perso­nálneho braku. No, ešte som stále tak malicherný, aspoň v určitých chvíľach, že ma to chce bolieť a že ma od túžby po aktivite chce rozhodiť.

Keby si myslel, žeby malo zmysel, že by som alebo sme sa s p. povereníkom po­diškurovali, napíš čo a ako.

Predtým sa nereflektovalonamojuspoluprácu a teraz zas. Typický osud slo­bodumilujúceho XX. storočia. Narodili sme sa o tisíc rokov skoro alebo neskoro.

Od srdca Ťa zdravím

Paľo Strauss

  1. 7. 58

+   +   +

 Drahý Ferko!

Využívam príležitosť, aby som Ti ešte pár intímnejších slov napísal.

Nebo sa začína mračiť a mne Ti stále hučí v ušiach Nietzscheho verš o jesenných vranách: „Wen dem der keine Heimat hat“.

Prepáč rozháraný tón minulého listu, ale vždy sa sekne vedľa, keď sa jedná pred­tým, čo by sa človek raz vyspal. Na druhej strane dolieha na mňa biedny stav Maňkin a nemožnosť doterajšieho provizória. Už keby som aspoň bytovú záležitosť mal vy­riešenú.

 

Ferko môj! Viem, že máš sám so sebou dosť starostí, ale si ostatný, na ktorého sa ešte obraciam. Až budeš v Bratislave, opý­taj sa Pribiša, či som už ozaj na nič iného nie súci. Vtedy by som sa definitívneuzav­rel do seba a dal by som každému pokoj.

Teším sa, že sa zas raz uvidíme. Ruky bozkávam Žofke.DetiaTebaobjímam

Tvoj Paľo

Napíš mi od tejto panej pár slov.

(T.č. zastupujem Fraštackého na pár dní.)

(Pozn.: Bez dátumu.)

+   +   +

 Milý Ferko!

Keď si ma bol navštíviť, bol som ešte veľmi labílny, že som sa Ti k tomu ešte ani nepriznal.

Nastúpil som však do roboty. A tak ako to už býva v našom zdravotníctve, ktoré ro­zoznáva dve kategórie: zdravých a mŕtvych, ma bez ohľadu zaradili do roboty s celou zá­ťažou, plus nový typ pohotovosti s pobytom v nemocnici, po celú dobu služby.

Akurát som stačil udržať sa nad vo­dou, myslím nad tou životnou plytčinou. Medzitým som zažil ešte jednu, doteraz neznámu, formu nevolnosti. A tak som nestačil a nemôhol ani prijsť ku Tebe, ani Ti napísať. K tomu mala i Maňka záchvat srdcovej arytmie.

No! Predovšetkým Ti žičím, všetky tie tak banálne a otrepane znejúce hodnoty, tie veľké hodnoty, ktoré tak ľahko každé­mu hádžeme o hlavu okolo tých t.zv. ju­bileí ako zdravie, šťastie a milosť božiu, v ktorej je všetko obsiahnuté.

Ty si do začiatku rozumného veku vhupol s tak fixovanoumladistvosťou,staksamozrejmou istotou zdravia, že Ti ani neslobodno oči otvoriť nad efemérnosťou tohoto daru. Nech Ti táto šťastná naivita milosti dlho potrvá. Veď človek sa to naučí vážiť, až kým je tohoto panenstva zbavený.

A keďže Ťa v tejto oblasti vinšom neosvietim, žičím Ti veľký kumšt života: vždy hľadieť pod seba (nie či sa už poci­kávaš!) a vniesť doň ten žiar srdca, ktorý vie všedný deň premeniť v zázrak, všetko – v každom – v obdiv, aby v Tebe i okolo Teba sa rozhostila aura pokoja a radostnej pohody, aby Ti bolo radosť žiť.

Veď veľkosť človeka i života sa ukáže na malých veciach. I z duševného i z mole­kulárne biologického aspektu je veľká vec byť človekom.

Nech Ti dá Pán, čo za všetkým stojí, v láske a šťastí naplniť svet svojho vnútra i okolia.To je veľká vec, cez seba uzdravovať svet. To Ti bratsky žičím

Tvoj Paľo Strauss

Nitra 4. 8. 72

+   +   +

 Drahý Ferko!

Akurát som sa Ti chystal písať, keď si mi vpadol do toho. Najlepší zvyk je vari ne­mať zvyky a tak Ti spriadam do nastávajú­ceho roku len a len pozitívne myšienky vo všetkých reláciách života, Teba i všetkých Tvojich milých.

Dobré je, ak je koniec začiatkom vízie budúcich vecí. Veď každým dňom sa po­kúša svet začať oznove.

Nech aj Vám všetkým ostáva otvore­ným systémom, plným realizácie snov a túžob. Objímam Vás rad radom v myšlien­kach

Váš Paľo Strauss

Nitra 30. 12. 84

+   +   +

 Drahý Ferko!

Dojemná je Tvoja starostlivosť o mňa. No, mám sa ešte o čo starať. Veď nič ne­môže byť dopísané, ani dočítané a dosť priestoru je pre nápady.

Rilke sice hovoril, žeby ho môhli izo­lovať a mal by nedozierny pohľad do hĺbky svojho detstva.

Lenže v detinskom, nedozretom stave je náš kultúrny a národný príbytok, toľko nám chybuje nie dosť vzdelaných ľudí. Toľ­ko sa musí dorobiť, doplniť v tom sloven­skom svete myšlienok. Tu treba len a len odnože ducha v mnohých reláciách. Srdce bolí človeka, keď vidí u nás tých toľkých premúdrených ľudí. A sedí na nich prí­slovie starej mamky: Čím múdrejší, tým sprostejší.

Tak ešte na koniec vďaka Ti za všetko. Objímam Teba, Žofkuidetibratsky

Váš Paľo

Nitra 1. 2. 89

Škoda, že som stále chorľavý.

+   +   +

 Drahý Ferko!

Som Ti vďačný za Tvoje bratské pri­túlenie i vo forme tej poslednej zásielky. No, ale teraz vystrčím pazúre a poprosím Ťa, či by si mi na chvíľu nepožičal Václava Černého, ktorý bol a ostáva so Šaldom naj­väčší a najhlbší český duchovný zjav. Bol aj oponentom Jožka Felixa pri kandidatúre. Na to ešte z rozhovorov pamätám.

Ty si sa vrátil z toho čierneho konti­nentu vnútorne veľmi obohatený. V du­chovnej oblasti mám svoj inštinkt. To cí­tim, to vnímam, to viem. Do dobrého diela si sa pustil. Nech sú naše kontakty čím in­tenzívnejšie, tie vnútorné. Na tie vonkajšie si Ty lepšie pripasovaný. Ja som sa uhniež­dil v kútiku svojej samoty.Už som skoro odvykol od hovoru.

Veď tie soliloquia animae sú lepšie a vari aj osožnejšie. Tam zaznieva aj to neču­teľné. Podstata poézie začína v tichu.

Rast vnútra začína tam, kde sa zladia vonkajšia i vnútorná realita.

Myslím denne na Teba a objímam Ťa

Paľo

Nitra 25. 2. 89

+   +   +

 Drahý Ferko!

Stále ma zdoláva nepríjemná indis­pozícia. Spálil som si ľavé predlaktie a tá spálenina mi rozkuštrila diabetes.

S tým laborujem dodnes. Medzi hy­per-a hypoglykémiami pendlujem a mám závrate. Chcem si zajtra zavolať Miška Šve­ca a šiel by som si k nemu ľahnúť. Keď sa mi scivilizuje diabetes si chcem dať urobiť herniu.

Máš múdrejšiu činnosť ako čítať ta­kéto výlevy. Viem, že robíš a stále a že si aktívny. Takýto nepodarený dôchodca Ti nechce zavadzať.

Ďakujem Ti za všetko. Pozdrav Imra v mojom mene. Môhli by sme si občas  vy­meniť list. Zatiaľ Ťa objímam. Si v mojej dennej spomienke.

Tvoj Paľo

  1. 7. 89

+    +   +

 Drahý Ferko!

Priložene Ti posielam Malú skicu. Ak je vhodná ju nechaj vytlačiť. I keď je to ne­objednané.

Žičím Ti pokračovanie v tej Tvojej dobrej robote. Aj pevné zdravie a dobré nervy.

Tvoj Paľo

Nitra, 13. 8. 1990

+   +   +

 Drahý Ferko!

Ďakujem Ti od srdca za vianočný list. Dýcha z neho srdce. Nebol som po celý ži­vot hýčkaný prejavmi duchovnej priazne, ani z oblasti našich kruhov. A ani teraz nie som. Však mám už vyše pol roka v SSV rukopis Mozaiky nádeje i s pokračovaním Tesnej brány a Ecce homo. Však to bola pôvodne trilógia. Chcem dp. Adamkoviča poprosiť, aby mi to vrátili. Nemali by sme sa dať zahanbiť aktivitou jehovistov. Ale „was (nečit. slovo) sprach Zeus“.

Medzitým mi prijali rukopis do vý­chodoslovenského vydavateľstva a do Smeny. Pritom nechcem zahanbiť SSV a ponúknuť to inde.

Ferko môj drahý. Len rob, píš, prekla­daj a pomáhaj nás poeuropčiť. Treba nám ešte a ešte vybrdnúť z tej kocúrkovskej die­céznej prízemnosti.

Žičím Ti na ten začatý rok Božieho požehnania, zdravia a rodinného blaha.

Tvoj oddaný

Paľo Strauss

Nitra 1. I. 91

+   +   +

 Drahý Ferko!

Najnovšie mám managera, môjho Jožka. A ten Ti poslal sylvestrovskú esej. Nevyšlo to. Ak sa Ti to nezdá, hoď to do papierového koša. Ak to má hlavu a pätu, premenuj to na povianočnú alebo novo­ročnú a uverejni to.

Otravujem Ťa síce takýmito malicher­nými pletkami. Ale život z nich poväčši­nou pozostáva. Objímam Ťa

Paľo

Nitra, 14. 1. 1991

+   +   +

 Drahý Ferko!

PosielamTi ten „pôstny list“. Neviem, či budeš spokojný. Ten ďalší príde tiež. Dú­fam, že medzi tým nezomriem.

Pozdravujem Ťa srdečne a prosím Ťa, keby si mi poslal tú „Postillu“.

A ešte jednu prosbu mám, popros te­lefonicky Janka Medveďa, čo je s knižkou, či ju nezošrotovali.

Objímam Teba a Tvojich milých

Paľo

Nitra 6. II. 91

+   +   +

 Drahý Ferko!

Nič sa nezmenilo. Som ten istý zby­točný človek, akým som bol 20 rokov. Vša­de šarapatia tie isté sily.

Tebe ďakujem za noviny.

Nezvýši iné ako vydávať samizdaty. Kniha by mala vyjsť až v júni, ak to dovolí Husejn alebo nový Stalin.

Napriek tomu Ťa prosím nájdi tú „Po­stilu dneška“ a pošli ju.

Objímam Teba i všetkých Vás

Tvoj Paľo

Prestanem papier špiniť.

Nitra 14. II. 91

+   +   +

 Drahý Ferko!

Posielam Ti sľúbené. Postila sa nená­vratne stratila. Dúfal som, že to po kús­koch dáš do novín. No, nemalo to byť. Ne­hnevaj sa na môj pech. Aj tak Ti ďakujem za všetko.

Keby si náhodou stretol Teodora Križ­ku, opýtaj sa, či nemá dáke dobové problé­my, že sa nevie zmôcť na pár slov.

Pozdrav aj Zavarského a Miška Chudu.

Teba objímam

Paľo

Nitra 26. II. 91

+   +   +

 Drahý Ferko!

Už to mám dávno hotové, ale mám strašné problémy so zubami. Zubami  za­čína človek zomierať.Také strašné extrak­cie chirurgické, náramne bolestivé. A ešte nie je koniec. Musím sa živiť, ako diabetik nemám sa ako. No, bieda a mizéria. Ale všetko amgloriam a za deti.

Buď šťastný, že to nepoznáš.

Objímam Ťa. Ak sa Ti to nepáči, za­hoď alebo zreparuj.

Paľo

Nitra 11. 4.1991

+   +   +

 Drahý Ferko!

Veľmi Ti ďakujem za knihu. Zasluhuje si dobré miesto v každej lekárskej knižnici. Aj som sa potešil tej inteligentnej recenzii Vincka Šabíka v LT. To je typ človeka, kto­rý by si zaslúžil miesto minista kultúry.

Ferinko, ďakujem i za noviny. Dal som ich Gažovi  Froncovi. Idúcky som sa Ťa chcel opýtať, či sa z tých vecí, ktoré som k Vám poslal, už nedá nič upotrebiť. Ne­chcem to vyforsírovať.

Teším sa z Tvojej zahraničnej činnosti. To má väčší význam ako mudrlantstvá po­litikov. Do akého závozu sa ešte dostaneme. O koľko obdivuhodnejšia je činnosť Jožka Šrámka. Opak je z lásky vykastrované kres­ťanstvo, prešpikované krikľúnstvom.

Držme sa pokorného sebavedomia.

Vrúcne Tvoj

Paľo

Nitr 16. 11. 91

+   +   +

 Drahý Ferko!

Bolestne sa ma dotkol Tvoj list. I úkaz, že naše životy prebiehajú dosť synchrónne. No, neviem, či som sa neprenáhlil, lebo mi chystajú v Košiciach vydať knižočku „Nád­hera nečakaného“. S bolesťou sa obzerám po stratených rokoch. Ale sme v rukách najvyššieho plánovacieho úradu a Proz­reteľnosti sa prichodí podriadiť. Je to tak, nevieme sa vymaniť zo superprovinčnej atmosféry, vo všetkých reláciách života.

Nech Ťa poteší, že si veľa toho kulti­vovaného urobil. Iste dostaneš tie milosti, ktoré nateraz najviac potrebuješ, len buď zdravý a fajč menej. Ináč sme si podobní, pre nás žiť znamená písať. A v tom Ťa nik nemôže dirigovať. I keď si myslím, že by mi bolo treba radšej viac hrať na klavíri a učiť sa anglicky. I keď je to nezmysel v mo­jich rokoch.

Treba nám zrytmizovať život vnútor­ný so svetom myšlienky. Ferinko, modlím sa za Teba, aby si dospel k neustálej myš­lienke na Najvyššieho. Veď pokoj je forma božej lásky. Vrchol života je pokoj a šťastie v duši. A to Ti zo srdca žičím.

Ta sa dostaneš, kde to Pán zariadi.

Vrúcne Ťa pozdravujem

Tvoj Paľo

Nitra 4. 1.1992

+   +   +

 Drahý Ferko!

Ďakujem Ti za zásielku. Vidím, že si ešte celkom nezabudol na mňa. Sme Ti nesmierne vďační za tvoju spomienku na Jožka Šrámka. Veľmi sme smútili, ale dnes vieme, že máme orodovníka. Celý život mu bola ustavičná obeta. Bol z nás najvzácnej­ší. Postava do albumu veľkých katolíckych duší.

Z tejto atmosféry Ťa od srdca pozdra­vujem

Paľo

Nitra 20. 6. 92

+   +   +

 

(Ešte jeden lístok bez dátumu:)

 

Drahý Ferko!

Vďaka za všet­ko. Zas Ti posielam takú malú skicu. Ak sa hodí, užij to. Ak sa nehodí, za­hoď to. Mám ešte zo staršieho ruko­pisu List mladej konvertitke. Maňka to nechce.

No, uvidíme. Všetko cez Krista.

Objímam Teba i Zavarského

Tvoj Paľo