Prof.  Ján Letz, ktorého sme predstavili našim čitateľom v 3. čís­le Listov PS (str. 16-17) úryvkom z jeho intelektuálnej autobiografieŽivot v hľadaní pravdy  (1996), venovanom jeho dotykom s Pavlom Straussom – nám (na požiadanie prispieť niečím do časopisu) poslal z osobného archívu vzácny Straussov text, ktorý nižšie uverejňujeme.

 Je to Straussova podrobná odpoveď na dotazník, ktorý Ján Letz ro­zoslal asi sto jemu dobre známym osobnostiam – v súvise s prípravou samizdatového Slovníka slovenských spoločenskovedných pisateľov 20. storočia. „Nie všetci tak urobili. Strauss však viac ako na 100%. Odpovede sú teda autentické a veľmi zaujímavé. Odporúčam ich v ne­upravenej podobe uverejniť,“ – píše J. Letz v sprievodnom liste.

1.) Život

a) Život štúdiá, zamestnania

b) Pobyty a vystúpenia v zahraničí

2.) Myslenie

a) Formovanie vlstného myslenia, východiská

b) Vplyvy na myslenie (osobnosti, idey)

c) Vytýčené celoživotné ciele, osobitne v myslení

d) Dosiahnuté výsledky celoživotného významu

e) Životné krédo

3.) Literárne a iné výstupy

a) Monografie,štúdie,eseje

b) Články a recenzie v časopisoch, zborníkoch, novinách

c) Články v časopisoch a zborníkoch v inom odbore ako filozofia
a teológia

d) Úvahy, eseje, denníkové záznamy a i., ktoré sú zatiaľ v rukopise

e) Recenzie a dôležité citácie na publikované práce

f) Preklady

 •      •      •

 1a). Dr. Pavol STRAUSS, nar. 30. 8. 1912 v Lipt. Sv. Mikuláši ako syn advokáta a vnuk lekára, výrazne slovensky orientovaného, rodáka z Hýb, ktorý pochádzal z kresťanských predkov. Z tohoto som vyrástol v detstve. Otcovi rodičia gazdovali v Porúbke, mali aj mäsiarstvo a krčmu. Keď som ich poznal, žili na dôchodku v Mikuláši, lebo o všet­ko prišli podpísaním válečnej pôžičky. Bolo to náboženské prostredie. Vždy som oboch videl pri modlitbe. Celé odpoludnie sobotňajšie čí­tala stará mama žalmy. Perek. Na to slovo pamätám. Veľkonočné ve­čere, pripomínajúce Poslednú večeru, boli scentrované na očakávanie Mesiáša.

 Dlhé roky ma vychovávala Mariška Šmidová zo Sv. Jána, s ktorou som denne chodil  do blízkeho katolíckeho kostola. Od nás odišla k Vincentkám. Žije dodnes v Charitnom dome v Sládečkovciach, ako sestra Kamilka. Iste zohrala i v neviditeľnej časti mojej existencie veľ­kú modlitebnú úlohu.

 Gymnázium som absolvoval v Lipt. Mikuláši. Štúdium medicíny som začal vo Viedni. Pôvodne som tam chcel študovať filozofiu. Ale Carnap a jeho škola, neopozitivistická škola profesorov, mi nekonve­novali. V štúdiu som pokračoval na nemeckej univerzite v Prahe, kde som aj promoval r. 1937. Ako vysokoškolák som sa intenzívne zaobe­ral marxistickou filozofiou, hudbou a písaním.

 U starého otca Dr. Kuxa som získal prvý, ale stály styk so svetom medicíny, ale i myslenia, myslenia meštiacko-materialistického, ktoré prenikalo do každodenného života. Jeho autormi boli predovšetkým Büchner a Moleschott.

 Od 12. roku som si písal filozofický a citovo-sfarbený denník. Ne­meckí klasici boli mojou pastvou: Lessing, Schiller, Goethe, Heine. Prvá filozofická četba, Kantova„Kritik der reinen Vernuft“,Scho­penhauerove „Paralipomene“, a všetko od Nietzscheho. Okrem toho beletria, ktorú osud do nášho domu privial. Stála dobrá informova­nosť časopisom „Querschnitt“, „Die literarische Welt“ a „Schweizer Rundschau“, humanisticky orientovaný „Die Warheit“ a ľavicovo o­rientovaná „Die Weltbühne“.

 V posledných dvoch rokoch gymnázia a prvé roky na vysokej ško­le zaoberal som sa marxizmom  i s praktickými konzekvenciami me­dzi vysokoškolákmi.

 Myslenie stále a primárne orientované na poéziu a hudbu. Nemož­nosť oddelenia týchto elementov. Pendlovanie medzi túžbou hľadania nových aspektov podstaty bytia, teda i myslenia, a jeho zlúčením so svetom krásy, súladu, dobra. Presvedčenie, že čisté myslenie nemá zmysel, ani čisté umenie. Pochybnosti o premisách marxistického myslenia. Od r. 1937 prezenčná vojenská služba v dôstojníckej škole v Prahe, v Plzni, Ružomberku, Martine a Mikuláši. Mučivý pocit prea­pokalyptickej  predválečnej atmosféry, ktorá mala skoncovať s mojím svetom európskej kultúrnosti a intronizovať barbarskosť, neľudskosť a antihumanitu pod rúškom obrany kultúrnych hodnôt.

 Vypuknutie II. svetovej vojny. Konverzia, najšťastnejší prelom v živote. Práca v nemocnici v Mikuláši. Účasť v SNP. Zajatie Nemcami, kde som sa zoznámil s prof. Dr. J. Felixom, neskorším vzácnym pria­teľom. Nevšedná záchrana. Nástup do práce, ako zástupca prednostu chirurgického oddelenia v Onkologickom ústave v Bratislave a na ne­urochirurgii u Doc. Žuchu. 3 mesiace študijný pobyt na chirurgickej klinike prof. Brünnea a neurochirurgickej klinike prof. Krayenbühla v Zürichu. Potom primariát v Skalici do r. 1956. Od tých čias chirurg v Nitre. Intímne priateľstvo a spolupráca s Jozefom Kútnikom, Jankom Silanom a Dr. Hanusom. Verejné prednášky a publikačná činnosť v časopisoch „Nová práca“, „Verbum“, „Romboid“, „Slovenské pohľady“, „Sloboda“ a „Matičné hlasy“, „Katolícke noviny“, „Duchovný pastier“.

 1b). Študijný pobyt vo Švajčiarsku v r. 1946. Tam som za týždeň napísal knižočku „Všetko je rovnako blízke i ďaleké“. V esejách, štúdi­ách a básňach som sa snažil zdravotnícku atmosféru zachytiť a ideove spracovať. Možná je aj filozofia medicíny.

 2a). Túžba pojať do seba všetky myšlienkové koncepcie a potom ísť vlastnou cestou. Nebol som profesionálny filozof. I myslenie pod­liehalo emotivite a svetu poézie a postupne po štúdiu materialistickej i marxistickej filozofie narazil som na sebe adekvátny svet kresťanského myslenia, kde sa mi dala spojiť ideová zložka s primárne etickým za­farbením a so zreteľom na život zdravotníka. V živote, v ktorom bol navonok akcent len na negatíva týchto snažení všetko zaniklo.

 2b). Môj typ myslenia ovplyvnili najviac Rilke a Bloy, Bergson, Nietzsche a Piccard.

  2c). Túžil som svojím myslením vniesť do slovenských reálií nie­čo z toho európanstva, ktoré som výchovou, životnými okolnosťami a četbou obsiahol. Vždy mi bolo viac byť ako myslieť.

 2d). Moje  životné výsledky – dym vo vetre.

 2e). Nikdy som nebol mysliteľ, len píšúci lekár. Ale mám za to, že len rozšírenie vnútorných duchovných prvkov v človeku môže odolať presile násilia, ktoré spôsobila chvatom, krikom a hriechom rozorvaná jeho podstata. Volám na pomoc relaxáciu, meditáciu a koncentráciu, ktoré sú schopné otvoriť zahádzaný prístup človeka k vlastnej podsta­te. Myslenie, ktoré by nevústilo do týchto oblastí, by bolo bytočné, i keď povedie do ostatných výšok možnej abstrakcie.

 3a). „Die Kanone auf dem Ei“, 1936, Verlag die Bücherstube-Prag

 „Schwarze Verse“, 1937, Verlag DrFlesch-Prag

 „Všetko je ronako blízke i ďaleké“ 1947, Verbum-Košice

 „Mozaika nádeje“, 1948, SSV-Trnava

 „Stĺpy“. Básne v próze, 1948, Ružomberok

 „Výber z aforistického diária“ v Lékařském kalendáři 1959-60,
Státní zdravotnické nakladatelství

 „Krížová cesta pre chorých“, 1964, Rím

 „Postila dneška“ (Jozef Augustín), 1965, Rím

 „Zápisky diletanta“, 1968, Tatran

 „Zákruty bez ciest“, 1971, Smena

 „Roztrhnutá opona“ (Jozef Augustín), 1972, Rím

 3b).  Slov. Pravda 1942 (Pavol Stránsky) Kurzívky

 Smer 1943 (Pavol Križan) „Básnik a Kristus“

 Nová práca, 1946 „Prečo som sa stal katolíkom“ (str. 13)

  „Viera za sklom“ (str. 214)

        Preklad S. Lagerlöfovej „Freska od Signorelliho“ str. 24

  č. 1, 1947 „Requiem za vyznávača“

  č. 3, 1947 „Láska v katolíckom manželstve“

  č. 4, 1947  „Veda alebo viera“

 Sloboda, 1946, č. 205, „List chorému básnikovi“

  „Sv. Ján z Boha, sociálny svätec“

  č. 45  „Svet bez Boha – na smrť odsúdený“

 Verbum, č. 3-4, 1947  „Exeamus igitur“

  „O pravých a zdanlivých pyramídach“

  č. 5  „Švajčiarska kultúrna situácia“

  č. 9  „Causerie oWerflovi“

  č. 2  „Eucharistia očami konvertitu“

 Verbum, č. 6, 1948 „Z marginálií“

 Romboid, 1968 „Mikrodejiny strachu“

 Smena, 1968, č. 6, „Nedokončené životy“

  „ č. 33 „Tvorivé nedorozumenie“

  „ 1967„Zákruty bez ciest“

  „Tribunál prírody“

  „Apológia bezradnosti“

  „Skoro len tebe“

  „O trúfalej možnosti“

 Katolícke noviny, 1968, č. 18 „Ťažký návrat“

 1969, č. 20, 24 „Meditácie“

 1970, č. 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15  „Meditácie“

 Výtvarnýživot, 1969,č. 5 „Spomienka na priateľa Koreszku“   Duchovný pastier, 1969, č. 4 „Kňaz a laik“

  „  1970, č. 6 „Kňaz – lekár“

 Matičné čítanie, 1969, č. 25 „Volno ako princíp“

  „1970, č. 11 „Tri listy mladému chirurgovi“

  „1970, č. 25 „Volno ako princíp“

 Slovenské pohľady, 1971, č. 10 „Medicína – úloha a nevyhnut­nosť“

 „1971, č. 11 „- v ankete o Dostojevskom“

 Hudobný život, 1972, č. 17 „Lekár a hudba“

 Zdravie, 1972, č. 3  „Úvaha lekára o výchove“

 „1972, č. 17  „Život je činnosť a práca“

    3d).  Slovenský lekár, 1947, č. 1  „O chirurgii v Zürichu“

 „1048, č. 10  „Niekoľko poznámok k problému postoperačných atelektáz“

 „1949, č. 14  „O tkáňovej terapii podľa Filatova“

 Sborník prác V. dňa Kostlivého, 1952  „Neurosutúra a problém regenerácie periférneho nervového systému“

 Lekársky obzor, 1954, č. 5  „O intraarteriálnych injekciách“

 Sborník „Transplantace tkání“  – práce voj. lek. akadémie, Hradec Králové, 1954  „Reštitučný princíp u transplantácie periférnych ner­vov“

 Lekársky obzor, 1955, č. 1,  „O diafragmatických herniách“

 Bratislavské lekárske listy, 1955, č. 5  „Skúsenosti s konzervatívnou liečbou perforovaných gastroduodenálnych vredov“

 Rozhledy v chirurgii, 1955, č. 5 „Konzervovanie nervových šte­pov“

 „1955, č. 6  „Cystosis hepatis“

 „1056, č. 11  „Pokusy o transplantáciu konzervovaných nervových štepov“

   „1957, č. 6  „Prípad úspešnej embolektómie bifurkácie aorty“

 „1959, č. 7  „Idiopatická cysta choledochu“

 „1961, č. 12 „Poznámky k liečbe aneuryzmy a. brachialis“

 Transplantace (súborný referát). 1957  „Pokus o konzerváciu ner­vových štepov“

    3e).  „Človek pre nikoho“  1954 (45 klepaných strán)

 „Písanie bez konca“  Aforizmy 1973-1979

 „Život je len jeden“  1975, eseje  (140 klep. str.)

 „Listy sebe“  1976

 „Nezdvorilé glosy“  1966. Aforistický komentár k Cirkevnému roku.

 „Nežiť a žiť“  1976,  Eseje o zdravotníctve

 „Trofeje ticha“  1956, básne

 „Človek pre nikoho“  1978 (možný názov; píšem rukou – 400 str.)

 „Amalgám“  zdravotnícke poviedky – píšem

 „Sám so sebou“  1972, denník

    3f).   Recenzie: I. M. Raslavský „Slovo“  1971, č. 8

 Nové knihy, „Rozhovor s Pavlom Straussom“ 1968,

č. 25 (Brániková)

 Večerník,  1968, č. 143 „Rozhovor s Pavlom Straussom“

 tuším Práca, 1968 (Milan Hamada)

 Hlas ľudu, 1968, č. 187  „Podstata ľudskosti“

 Zdravotnícke noviny, 1968, č. 30, „Lekárova kniha aforizmov“
(Dr. E. Vilček)

 Roľnícke noviny, 1968, č. 206  „Diletant bez hany a falše“

 Večerník, 1968, č. 151  „Zdravý úsmev múdrosti“ (bot)

 Smena, 1968, č. 304  „Namiesto recenzie“ (Pavol Breier)

 Knižný magazín, 1968, leto „Z večných prameňov múdrosti“ (Oto Obuch)

 Host do domu, 1968, č. 10 (Oleg Sus)

 Beseda, 1969, č. 28, „Vyznanie človeka“ rozhovor (Ivan Matulík)

 Slovenské pohľady, 1971,  „Múdra knižka“ (J. Č.)

   3g). Lippert  „Človek Jób hovorí s Bohom“ spolu s Jankom Silanom, Verbum, 1948

 Oda Schneider, „Kňazstvo ženy“, Ružomberok, 1946

1. P. Sartre „Nepochovaní“ pre televíziu, hrané 1969
2. Giraudoux „Bláznivá zo Chaillot“, pre televíziu, 1970