(Úryvky)

 Prípitok priateľovi

Krásne priateľstvo spočíva ako umenie – veď je samo umením – na dvoch princípoch: Na ilúzii a na intuícii. Na ilúzii nie v dákom pejoratívnom zmysle, ale na tom základe ako výtvarné umenie – ku ktorému máš tak blízko, – že iluzívnosť je výsledkom vnútornej konštelácie obdivovateľa, nastavenie jeho vnútorného radaru, kto­rý vníma a modifikuje vnem v definitívny zážitok.
Na intuícii, lebo ráta s celou realitou, do ktorej patrí aj iraci­onálno. Veď žiadne umenie nemôže byť sugestívnym bez ponoru doňho.
A tak ti žičím z tejto oblasti všetko dobro, čo do nás môže vús­tiť, potrebné charizmy, svet nádeje, sily, povzbudenia a milosti, inšpirácie a tvorivého rozruchu. Tak je všetko tu v sebe a nech je vždy tu. Nielen nebulózne, ale reálne a personálne.

Slabosť

Mal sepsu. Desať dní nepil a nejedol. Vozili ho z nemocnice do    nemocnice. Ležal. Keď sa ukázali zore zlepšenia, nemohol si ani sadnúť v posteli. Ale vitálne sily sa začali vracať.
Prvý veľký pokrok: Už vládal nohy spustiť z peľasti postele, za­prel sa rukami a veľkým švihom sa posadil. No musel sa veľmi dr­žať, aby nespadol. A veru neraz spadol naspäť na chrbát do postele a len keď ho potiahli za ruky, sa mohol najesť. Ale prišiel deň, že sa mal posadiť do leňošky vedľa postele. Tri sestry stáli vedľa neho, ale on spadol a čelom udrel do kamennej podlahy. Ostala po tom doživotná hrča.
Slabosť je začiatkom úniku zo sveta. Ale je aj začiatkom prieni­ku reálneho neviditeľného sveta. Všetko je súčasť sveta, potrebná súčasť. Aj naša slabosť je votkaná do kontextu sveta. Nevieme, aká je jeho opora. Možno našou slabosťou dozrieva svet, bez nej by bol neúplný. Ako nitka z pavučiny nutnosti spája tušené kontinenty tvoriace podstatu sveta.

Stretania

Koža ženy je z diaľky krásna. Zblízka je pre ostrý pohľad zbráz­dená. V drobnohľade je nádherná.
I ľudia sú zďaleka pôvabní. Keď sa na nich zostra pozrieš, ba­dáš defekty chovania, charakteru, intelektu. A pri duševnej analýze narazíš na fluidumzniebežnýchoblastí.Vlnenienieindukované,ale vložené.
Pohľad človeka opásaný strachom. Cit človeka zvlnený obava­mi. Oddanosť človeka pokrivená súcitom. Zvrchovanosť človeka pošpinená mocou. Múdrosť človeka prepožičaná zvrhlosti. Láska človeka poškvrnená zdravím.
Únik od seba cesta neistoty. Únik do seba cesta spásy. Únik do spoločenstva útek z ticha. Únik do absolútna zmysel bytia.

Štvorlístok túžby

Boli dvaja priatelia. Jeden bol milovníkom hudby a túžil po tom, aby mohol zahrať najľahšiu sonátu od Haydna. A druhý túžil po tom, aby niečo mohol napísať.
Ale ani jeden ani druhý nenašiel nikdy štvorlístok v tráve, ani štvorlístok v živote. Ale keď umierali, boli obaja šťastní, lebo došli k poznaniu, že ich túžba bola náplňou ich života, a všetko, s čím sa v živote stretli, či v dobrom, či v zlom, nevyvolalo v nich nevôľu, hnev alebo zatrpklosť. Vždy na všetko vedeli povedať áno, a to ich v živote i v smrti naplnilo šťastím.