Dejiny rodu Štrausovcov (Strausz, Strauss) sa začínajú písať v okolí Námestova niekedy na začiatku 19. storočia. Od tohto obdobia máme o rode konkrétne písomné doklady. Židovskí obyvatelia, prichádzajúci do Námestova z Holešova a Poľska, vedeli o výhodnej polohe mestečka a začali sa tu zaoberať rôznymi odvetviami obchodu. Niet preto divu, že v krátkom čase v Námestove založili spolok Chevra Kadisha. To, že sa židovská komunita v Námestove začala formovať niekedy na prelome 18. storočia a 19. storočia, dokumentujú aj najstaršie náhrobky na miestnom židovskom cintoríne zo začiatku 19. storočia.
V Námestove a okolí žilo v prvej polovici 19. storočia skoro desať rodín Štrausovcov, ale dnes sa už nedá vypátrať, či išlo o blízkych alebo aspoň vzdialených príbuzných. Najstarším známym predkom rodu je Marek (Markus, Mayer) Štraus (*okolo 1822 Námestovo +1.6.1905 L. Mikuláš), syn Filipa Štrausa. Filip Štraus žil s rodinou v tomto oravskom mestečku a podnikal tu. Zo zachovaných matričných údajov nie je známe, ako sa volala jeho manželka ani koľko mal detí. V matrike zomrelých Liptovský Mikuláš je pri zázname o úmrtí jeho syna Marka záznam, že sa narodil v Námestove a jeho otcom bol Filip Štraus. Okolo roku 1840 Marek Štraus odchádza do Liptova. Pohnútky na jeho odchod nie sú známe, ale v každom prípade k tomu prispeli aj jeho podnikateľské zámery a túžba po úspechu. Možno, že aj jeho rozhodnutie prilákalo do Liptova aj ďalšie židovské námestovské rodiny, ako napríklad rodina Jakoba Hexnera, ktorá sa usadila v Liptovskej Lúžnej a neskôr sa jej potomkovia usadili aj v Liptovskej Osade, Hubovej, Ružomberku a Liptovskom Mikuláši.
V chotári Liptovskej Porúbky Svätojánskovci už dávnejšie vybudovali pohostinský podnik vo frekventovanej lokalite Šmýkanec. Zájazdný hostinec spolu s jatkou v roku 1834 prenajali Matejovi Urbanovi. Od 1. januára 1838 sa hostinec Na Šmýkanci ocitol v židovských rukách. Do 31. decembra 1840 ho árendoval Markus Poláček s manželkou Annou Dunnerovou. V rokoch 1841-1842 si podnik prenajal Izák Kux. Po Izákovi Kuxovi Sentivániovci podnik v rokoch 1843-1848 prenajali Markovi Štrausovi. Ten tu býval aj s rodinou. Poddanstvo bolo v roku 1848 síce zrušené, ale bývalým zemepánom ostali majetky a rozličné výhody aj po odstránení feudálneho spoločenského poriadku. Židovský kapitál bol silný a krčmárstvo na Šmýkanci prekvitalo aj naďalej. Predaj pálenky, vína a iných nápojov mal v rukách od 1. septembra 1848 do l. septembra 1851 izraelita Dávid Werner.
Podľa neúplných matričných záznamov sa Marek Štraus (*okolo 1822 Námestovo +1.6.1905 L. Mikuláš) oženil až po príchode do Liptova. Jeho manželkou sa stala Mária Spitzová (*1824 L. Porúbka +27.4.1898 L. Mikuláš), dcéra porúbčanského krčmára Antona Spitza a Františky, rodenej Singerovej. Markovi s manželkou sa v Liptovskej Porúbke postupne narodili deti, z ktorých sa dospelosti dožili len tri: Filip (*1845 L. Porúbka +8.11.1934 Lokca) a Adolf (*18.3.1847 L. Porúbka +17.4.1935 L. Mikuláš) a Genovéva (Jeny, *8.10.1860 L. Porúbka + ? Budapešť), neskôr vydatá za Mikulášom (Miksa) Poláčekom. Okrem týchto detí sa podarilo v druhopisoch židovských matrík vypátrať aj záznam o narodení Antona Štrausa (*18.10.1859 L. Porúbka + ?), ktorý sa však dospelosti nedožil. V tom čase umieralo veľmi veľa detí v 0-5 roku života. Markovi Štrausovi sa v podnikaní darilo, pretože od konca 70-tych rokov až do polovice 80-tych rokov 19. storočia veľmi intenzívne nakupoval nehnuteľnosti v chotári Liptovskej Porúbky. V dedine prevádzkoval v tomto období aj mäsiarstvo.
Je veľmi pravdepodobné, že Marek Štraus sa dostal ku prenájmu krčmy na Šmíkanci prostredníctvo svojho svokra Antona Spitza, ktorý spolu so svojim spoločníkom Jakubom Sternom čapovali pivo, pálenku a iné alkoholické nápoje v krčme Sentivániovcov uprostred Liptovskej Porúbky v rokoch 1838-1849. Príjmy si vylepšovali výsekom a predajom mäsa. Marek Štraus si po ukončení nájmu na Šmýkanci prenajal krčmu s mäsiarstvom v dedine, a tak ju prevádzkoval dlhé roky. Nevedno z akých pohnútok však v rokoch 1893 a 1895 všetky nehnuteľnosti (okrem podielov v urbárskom spoločenstve) predal a aj s manželkou sa odsťahoval do Liptovského Mikuláša. Prenajali si byt vo veľkom dome vo Vrbickom Huštáku, ktorý patril bohatej dedičke Potornajovcov (Pottornyay) z Podturne Amálii Vitálišovej, rodenej Potornajovej. Tu, v dome číslo 121, vedľa mikulášskej Reduty, v roku 1898 umrela Markova manželka Mária Štrausová, rodená Spitzová a v roku 1905 tu zomrel vo veku 83 rokov aj samotný Marek Štraus.
V polovici 19. storočia žil a prevádzkoval krčmu v Štrbe Marek Štraus a jeho manželka Júlia Neumannová. V druhej polovici 19. storočia mal istý Adolf Štraus s manželkou Katarínou Fischerovou v nájme krčmu Potornajovcov v Jamníku. V 19. storočí žili v Liptovskom Mikuláši aj Hugo Strauss a Móric Strauss, ktorí tu podnikali, ale nevlastnili nehnuteľný majetok. Fungovali tu firmyStrauss-Deutsch a Strauss M. és fia(MóricčiMarek ? Strauss a synovia). V Liptovskom Mikuláši žil medzi vojnami ešte jeden Straus – Eliáš Straus (*1859 +27.7.1941), súkromný úradník, syn Abraháma Strausa a Estery Linksovej s manželkou Linou Rosenfeldovou (+11.2.1933 LM) a deťmi Hugom a Júliusom Strausovcami. Právnik Dr. Hugo Straus (*1892 + ?) žil neskôr v Budapešti a jeho brat Július Straus (*1895 + ?) žil v Liptovskom Mikuláši. Podľa údajov z Okresného úradu v Liptovskom Mikuláš boli do koncentračného tábora z Liptovského Mikuláša v roku 1942 odvlečení Eugen Strauss (*25.10.1915 Mútne +21.7.1942 Oswieczim, Poľsko) pekárenský pomocník, Ignác Strauss (*20.6.1894 v D. Strede + ?) obchodník a Július Strauss (*14.11.1895 v L. Mikuláši + ?) účtovník.

Adolf Štraus (1847-1935)

Rod Štrausovcov pokračoval v druhej polovici 19. storočia Filipom Štrausom, ktorý sa v Námestove 12. októbra 1869 oženil s Katarínou Štrausovou (*17.5.1849 Námestovo +?), dcérou Jakuba Štrausa a Zuzany Štrausovej. Liptovská vetva rodu pokračovala Adolfom Štrausom (*18.3.1847 L. Porúbka +17.4.1935 L. Mikuláš), ktorý sa v Liptovskom Mikuláši oženil s Reginou Haasovou (*27.9.1850 +2.8.1940), dcérou Izáka Haasa (*1807 +1877) a Lujzy, rodenej Rosenfeldovej. Izák Haas bol zakladateľom široko roz-vetvenej a bohatej rodiny Haasovcov v Liptove. Žil v Liptovskej Porúbke a neskôr v L. Mikuláši, a rovnako Marek Štraus, skupoval nehnuteľnosti v Liptovskej Porúbke.

Zakladateľom veľkej rodiny Haasovcov v Liptove bol Izák Haas (*1807 +14.5.1877) a Lujza Rosenfeldová, ktorí žili a podnikali v Liptovskej Porúbke a neskôr v Liptovskom Mikuláši. Ich dcéra Regina, sa vydala za porubčanského krčmára Adolfa Štrausa a Mária Haasová (*1835 +16.7.1900 L. Mikuláši) sa vydala za Leopolda Schulza. Syn Šimon Haas (*1837 +21.10.1919 L. Mikuláši) bol otcom 6 detí. Jeho prvá manželka zomrela v roku 1889 a pochádzala z veľmi bohatej rodiny mikulášskych židovských rabínov Ungerovcov. Druhou manželkou bola Netti Steinhardová. Z ich detí boli známymi najmä Žigmund (*1877 + ?), obchodník s drevom, neskôr pôsobiaci v Budapešti, Izidor Haas (*1871 + ?), bankový riaditeľ v USA, Karol Haas (*1872 + ?), obchodník v USA a Bertold Haas (*1874 + ?), úradník v Liptovskom Mikuláši. V Liptovskej Porúbke boli podnikateľské aktivity Haasovcov veľmi úspešné. V rokoch 1860-1865 postavil v Porúbke na Šmíkanci podnikateľ z Pešti Žigmund Haas jednogátrovú pílu poháňanú vodou z Bocianky. V Porúbke mal vlastný podnik ďalší z Izákových synov, Jakub Haas (*18.2.1844 +2.8.1929). Žil tu s manželkou a deťmi: Ernestínou, neskôr vydatou za Jakuba Kleina, Eugéniou, neskôr vydatou za Jonáša Schiffera,Júliou,vydatouza Antona Brauna a synom Adolfom. Adolf Haas (1872-1949) bol podnikateľom a krčmárom v Liptovskej Porúbke. Bol ženatý s Jozefínou Englovou (1878-?). Adolf Haas kúpil na začiatku 80-tych rokov 19. storočia v Liptovskom Hrádku pozemok na stavbu továrne na výrobu taninu (garbiarsky výťažok – hustá tekutina vyrábajúca sa z kôry jedle dovtedy dovážaná z Anglicka a Kanady). V roku 1882 sa začalo s výstavbou továrne. Stavba aj so zariadením vyšla Haasa na 100 tisíc zlatých. V továrni chcel vyrobiť tisíc kubíkov tejto tekutiny ročne. Kvalitných zaškolených robotníkov si doviezol až z Kanady. Všetky stroje v továrni boli poháňané parou a pracovalo tu asi 360 robotníkov z Dovalova a Liptovskej Porúbky. Továreň na tanin zhorela pri požiari v roku 1901. Radosť z konca vojny a vzniku republiky v roku 1918 aj v Liptovskej Porúbke prerástol do davovej psychózy a hnev za všetku vojnovú biedu sa obrátil proti židovskému obchodníkovi a krčmárovi Adolfovi Haasovi. Holý život sebe a svojej rodine si zachránil len tak, že sa uchýlil na tunajšiu evanjelickú faru, pred ktorou sa sfanatizovaný dav zastavil. Rabovačkám však neunikol jeho obchod a krčma. Adolfov syn Eugen Haas, ktorý sa narodil 16.4. 1901 pokračoval v otcových šľapajach. Rodinnému podnikaniu sa venovali aj jeho bratia Imrich Haas (1904-?) a Fridrich Haas (1908-?). V roku 1931 Eugen Haas otvoril v Liptovskom Hrádku v dome u Kudličkovcov výrobňu na kozmetické a chemické prípravky (preparáty). Po dvoch rokoch však výroba zanikla. V roku 1933 si Eugen Haas založil firmuTEMPO na výrobu zapaľovacích kociek z parafínu a petroleja. Ani tento podnik sa však dlho neudržal a v roku 1936 začal s výrobou čistiacich prostriedkov, ktorá sa nakoniec zúžila pre slabú kvalitu vyrábaného tovaru len na výrobu pracích práškov a mydla. Neskôr vyrábala továreň pracovné aj toaletné mydlo z hotových preparátov dovezených zo zahraničia. Na tieto účely tu boli vybudované kotly na varenie mydla. Výrobky tejto továrne sa čoskoro stali známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Po tom ako vstúpili do platnosti rasistické protižidovské zákony, bol podnik arizovaný Ferdinandom Šoltésom z Porúbky, obchodníkom s textíliami, krátkym galantérnym tovarom a výšivkami. Ten okamžite s povolením Ministerstva vnútra v Bratislave zamestnal židov bývalého majiteľa Eugena Haasa ako technického poradcu a Ignáca Neya ako organizačného úradníka. Eugen Haas mal nielen bohaté skúsenosti s vedením vlastnej fabriky, ale mal 4-ročnú prax v kozmetickej továrni Baker a co. v New Yorku a jeden ročnú prax vo firmeOdol, Podmokly v USA. Eugen žil po vojne vo Viedni a Fridrich v Buenos Aires v Argentíne. O podnik sa po vojne do znárodnenia staral Imrich Haas. V roku 1935 Fridrich Haas založil v Liptovskom Hrádku firmunavýrobutrvanlivéhopečiva. Výroba oblátok sa začala 12. októbra 1935. Ako výrobňa slúžil najprv malý sklad, ku ktorému v rokoch 1938-1939 Fridrich pristavil väčší objekt. Továreň nebola veľká, pretože zamestnávala len niekoľko robotníkov. Čoskoro zaviedol výrobu trvanlivého pečiva, ktorým si získal svojich priaznivcov. Podnik Fridricha Haasa bol v roku 1941 arizovaný a na jeho dobre vybudovaných základoch bola v roku 1941 založená továreň TATRANKA, výrobné a predajné družstvo oblátok, keksov a suchárov s ručením obmedzeným v Liptovskom Hrádku. Od začiatku svojho vzniku mala dobré výsledky, pretože svojimi výrobkami zásobovala všetky nemocnice, sanatóriá na Slovensku s ľahkým a dietetickým pečivom.

Adolf Štraus obchodoval v Liptovskom Mikuláši a v Liptovskej Porúbke, kde pokračoval s podnikaním v pohostinstve a mäsiarstve. Žil najprv v Liptovskej Porúbke a neskôr, keď prišiel v roku 1918 o majetok a živnosť, neschopnosťou splácať vojnové pôžičky a presťahoval sa do Liptovského Mikuláša. Postupom času sa jeho rodina rozrástla o päť detí: Žigmund (+? Rumunsko), Leontína (+? Budapešť), Valéria (+? Brusel), Artur Štraus (+? USA) a Izidor Štraus. Dospelosti sa nedožili: Fridrich (*1873 +30.8.1878), Irma (*7.5.1878 +4.9.1878), Bartolomej (*7.3.1888 + ?), Július (*17.1.1887 + ?) a Selma (*14.8.1874 + ?). Všetky Adolfove deti sa rozpŕchli po svete, len Izidor Štraus ostal žiť v Liptovskom Mikuláši.