Drahý Julko!
Zas sa nám tie ručičky na ciferníku času posunuli a s otvorenými ústami pozeráme na stále neistú a pochybnú budúcnosť. Nielen u nás, ale v celom svete. Sme len taká tancujúca spoločnosť na Titanicu, do ostatnej sekundy, pred nečakaným koncom.
Čo robiť v tomto sprdkavenom svete. Istá je len neistota. To nie je starecký pesimizmus. Večnosť spoza dverí hľadí na nás a čuduje sa, aký je celý svet sprostý. Najmúdrejšie by bolo odísť na dedinu a žiť celkom prostým životom, otvoreným pre všetky krásy sveta, a ničoho si nevšimnúť.
Veď už tak málo sa zmení, nech už robíme čokoľvek a koľkokoľvek. Večne prázdny duchovný priestor skoro ničím nezaplníme. Ale aspoň sa vmyslieť do duchovného média, v ktorom sa nevdojak nachádzame.
Do tohoto Nového roku Ti žičím, aby si mal tvorivú schopnosť, čo najviac invenciou dolapiť. Nech tušíme, že sme celkom zbytočne nežili. Žičím Ti veľa nápadov a popísaného papiera, ale i pevné zdravie Tebe i Vieročke.
V láske Váš Paľo
Nitra 4. 1. 88

Dúfam, že práca o Marienke a Prišvinovi vyjde. Žilka mi poslal rukopis aforizmov Feldekovi. Uvidíme.

+ + +

Drahý Julko!
S veľkým rozmachom si sa s Prišvinom vrhol na večný problém mysliaceho a túžiaceho človeka – a v ňom i ľudstva – (pars pro toto): Problém pravdy a slobody. Súvisia, ale nie sú spojité nádoby.
Túžba po pravde je túžba po poznaní. A to je ontologický prvok našej vnútornej konštelácie. Prišvinovo dielo je neraz diskrétny hymnus rozbehnutý za pravdou. Moje životné motto, ktoré som ako venovanie vpísal do mojich starých kníh, bolo: pravda je viac ako sloboda. Ale stav vnútornej slobody je vari predposledný šteblík pod pravdou.
Lenže ide o žitú túžbu po pravde a tá nás už preporodí. Súčet parciálnych právd nemôže byť absolútna pravda. Lebo relatívna pravda je i lož.
A tak sa nakoniec musíme zastaviť pri fenoméne bohočloveka, ktorý povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“ A tento celoľudský a celosvetový rozbeh za pravdou sa nakoniec musí i takýmto smerom rozrásť. Ruský človek je veľká duša a jeho rozlet je prísľubom budúcnosti.
Ten boj o slobodu sa ešte nevyhral, nikde vo svete. I naša oblasť má v tomto maslo na hlave. A preto by náš rytmus mal rytmus nebáť sa nebáť sa.
Veľmi sa mi pozdáva, že i článok o Marienke i doslov k Prišvinovi sú veľmi kvalitné. Teším sa, že sa ešte dožijem, že to uvidím vytlačené.
Tešil by som sa, keby ten kolega Petroci zakeroval ku mne, do tej mojej kultúrnej myšacej diery.
Mal som po 2 týždne starosti s Maňkiným zdravím. Ale lepší sa to.
Objímam Vás všetkých
Váš obhundraný Paľo
Nitra 26. 1. 88

+ + +

Drahý Julko!
chcem sa Ti dnes prihovoriť poznámkami, ktoré chceli byť úvodom toho vnútorného autoportrétu.
„Hviezdy sa nezrážajú. Len duchovia. Kde by sa tu aj vzali. Či sa aj navzájom poznajú a spoznajú. A či sa nepýtajú, kým som, kde som, čo som. Vzdušné priehrady nie sú všade a nie sú všade rovnaké. Čo sa vynáša, sa len zdanlive vynáša. Veď mu postačí, že je. Jeden impulz a neprestane trvať.
V každom jednotlivcovi sa výstavba sveta zreprodukuje vždy znovu, ovšem v nekonečne možných variáciách. Objavnosť sveta nemá hraníc. Len v človekovi sa znenazdajky vyjaví. Spev sveta nie je stezky omieľať.
A hviezda života ostáva detstvo. Nezapadá a má svoje fixnémiestonahorizontezápadu života. Keď sa menia farby svetiel reflektorov,dostávatáistápostavaaleboaj ten istý predmet iný výzor, je akoby vytiahnutý z inej rubriky života, v zrkadlení hlbších súvisov, akoby z iného sveta.
Sú ešte blízko prednarodenému stavu, tomu vševednému, tomu všeprenikajúcemu, tomu všetkému blízkemu, zahalenému do všetkých pomysliteľných i nepomysliteľných diaľav. A všetko sa vždy odohráva nad hĺbkami, nad nepoznanými i nepoznateľnými, nad jemne ozvučenými i neozvučenými, nad všetkými i pod všetkými zárodkami možností. Hĺbka, čo sa skláňa nad hĺbkou, nad všetkou pozna-teľnosťou, za všetkým vývojom poznania, v schránke absolútneho trvania. Prielohy večnosti. A tak sme i väzňami večnosti.
Celý svoj život pokladal za predsmrtný stav. Obkročmo prešiel záludnými prielohmi času. Roky sú ako zväčšujúce sklo, cez ktoré ďalej dovidíme.
Na každej hviezde sa hodiny krútia iným smerom. Koľko hviezd toľko rôznych hodín a časov. I spánok je jedným z nich. A detský spánok je rozčesnuté nebo. A veď v spánku sa i nepredstaviteľné podarí. Len sa to nedá pretlmočiť do vravy bežného života. Len život sa občas premení na nepochopiteľný spánok. Naše kony sú snové, bez jasného prieniku do vedomia. To sú stavy, keď nežijeme, ale sme žití. Náhodilosti sa zväčšia v neodvolateľné nutnosti. A potreby sú úzkym pásom pod hranicou citu, kde už ťažko rozoznať živé od živo-riaceho.
Je detské vnútro to nehotové, čo sa musí doplniť? Čo dorastá? Ale však sú kadeaké skupenstvá vnútornej oblasti, ktoré neznamenajú hodnotenie, ale sú nepoznané stupne a skupenstvá možností. Čo nie je presne ohraničené, nie je preto menej prítomné. Len sa nám na chvíľu stratili rozmery hraníc.
Keď vyjdem na dvor, viem, že ma mesiac nečaká, aby som ho povzbudil k dorastaniu. A tak má každý živý tvor vnútorné hodiny vývoja nastavené na potrebný nárast. V každej fáze pokračovania. Pravé pokračovanie odhaľuje vždy nový stupeň duchovnej náplne, od rudimentov až po kulmináciu možností.
A možno, že je všetko len opakovaním na inej úrovni a v inom stupni zdokonalenia. Však vyrastá z jednej podstaty. Ale všetky úrovne vývoja nie sú pomiešané a vyvrhnú konečný produkt. Ale nakoľko je všetko vo všetkom, vyústi všetko do kruhu. Dozrievanie je obraz izolácie.“
Toto je kúsok, teda torzo z torza. Veď konečne je všetko torzo. Ako všetko ostatné je vari určené na to, aby bolo lapačom prachu.
Teším sa, že tie Tvoje dve knihy pretlmočia pre ľudí múdrosť Prišvina.
Srdečne Vás pozdravujem a objímam
Paľo
Nitra 5. 2. 88

+ + +

Drahý Julko!
My sme sa tu z prechorenia dostali do depresií a z núdznych, bezperspektívnych duševných situácií sme sa pomaly dostávali na hranicu zbytočnosti.
Tesne pred tým tu bol kolega Petróci. Dobrý a rozhľadený človek, so zrakom dopredu otvoreným. Mal by písať a veľa písať. Až po určitej dobe príde každý na to, či môže žiť bez písania. Veď je to vždy len forma zvládnutia života. I keď to nikomu nepomôže, len mne samému, je v tom určitý zmysel. I keby to mal byť sebaklam, je to lepšie ako klamať iných. – No, potom prišiel na rad Vierkin hlas. Od za-čiatku trochu vibroval. Bol som ale rád, že i cez negatíva vidno aj to pozitívne u nás. Mala by sa pustiť do seriálu o nás: čo chceme a čo by sme mali a mohli chcieť. Len ju do toho inšpiruj.
Cítim sa ešte slabý, depresívny (či jarne?) a bojím sa aj o Vás, či nemáte dáku virózu.
Pred týmto ma Jožko zaviezol do Rúfusov a do Valachov. Rúfusovci majú veľký žiaľ a obavy o Zuzku. Videla sa mi dosť ubiedená. Dúfajme, že jej jaro donesie nové sily. – Valach spadol na betón a zlomil si III bedrový stavec a 4 rebrá. Chodí s korzetom, značne hypomobílny, ale furt je to len ľudová škola utrpenia.
Feldek písal, že zobral dáke tie aforizmy do nejakej chystanej zbierky. Neviem čo a ako bude.
Všetko sú len spomienky, blednúca minulosť, ale veď vnútorne z toho pozostávame. Nik a nič, čo tu je, sa nemôže stratiť. Všetko tu ostáva.
I Vy vo mne ste a ostávate vo Vašom starom
Paľovi
Nitra 23. 2. 88

+ + +

Drahý Julko!
Dobrý a láskavý duchovný vietor zavial z tej Vašej oravskej posiedky. A to hrejivé je, že sme vždy i neprítomní prítomní. I Milanov duch je medzi nami. Láska je to duchovné pojivo nášho spoločenstva a atmosféra poézie nás preniká. A tak vieme a cítime, že patríme spolu. A aj Milan a Mašenka a aj podobné duše minulosti sú nám tak blízke a žijú vedľa nás ako Werfel, Rilke, Holan, Březina a Halas, aj Smrek a Novomeský, aj Kostra, Beniak a Silan, aj Pasternak a Cvetajevová.
Veď nič a nik sa nestratí. V tomto svete, ktorý je plný významu, v tomto svete, ktorý je obraz hlbších svetov a odraz z týchto obrazov, sa treba priblížiť, kým žijeme, s nesmiernou pietou k všetkému, čo žilo a žije. Ale nakoľko všetko žije, nesmieme vyjsť z úžasu a z obdivu z všetkých prejavov objavnosti.
Áno, myšlienka je večná a každé jej mihnutie treba zaregistrovať. Veď sa v toľkých oblastiach obdivuhodne manifestuje, v nových obmenách vyviera a svet komplexifikuje.Každýčlovek,aleikaždýnárod žije vlastne z nezabúdania.
A tak žijeme vedľa Vás i s Vami i s živou minulosťou. Poslal som rukopis aforizmov „Úsmev nad úsmevom“ do Osvety s návrhom Feldekovým, že to chce recenzovať.
Pozdravujem a v duchu Vás túlim k sebe
Váš Paľo
Nitra 12.3. 88

+ + +

Drahý Julko!
Tohoročná obligátna jarná depresia vyústila v štrajk písania pozdravov. Jedine Rúfusovi som poslal pozdrav, ktorý aj Tebe posielam. Mám obavu, že má obavy o to dieťa. –
Keď noc zhltne svetlo, rozpustí sa do hviezd. A keď sa srdce zastaví, bije na inej strane, v srdciach srdce, vo vyvrátených úderoch. Ak raz zaznie krutosť mlčania a zvony lásky nevykúpia rozbrázdené tvarovanie chmár, údel samoty, usína ako posledná i odolnosť nádeje.
Na akých brehoch možností sa vynorí? A nezabudnúť, slnko žije i za chmárami.

To nech je môj tohoročný veľkonočný vinš. Objímam Vás všetkých
Paľo
Nitra 5. 4. 88
Včera sme boli v Trnave pospomínať minulosť, v 43. rok nášho sobáša.

+ + +

Drahý Julko!
Utrápení sme boli, lebo Paľko prežil haváriu i so všetkými opletačkami, ktoré s tým súvisia. Ťažko sme to znášali, najmä Maňka to psychicky nezvládla. No, ale na to, aby človek bol človekom a nielen biologickým tvorom, na to nestačí nadanie, ani sláva, ani cnosť, k tomu je vždy potrebná bolesť. Naša ľudskosť sa skrýva práve pod jazvami (Kolbenhayer).
Prepáč, že Ťa obťažujem aj takýmito subjektivizmami, ale aj to patrí k nám.
V túto chvíľu priniesol poštár Tvoj balíček lásky. Vďaka za ten elixír života, veď je v tých fľaštičkách. A ostávajú symbolom tohoto okypteného života. Ale aj tak sa dá žiť. Veď všetky fázy všetkého, čo žije, sú torzá svojich možností. Ale v každej fáze možnosti je i prísľub svojho splnenia.
Ale v tom je základ každého optimizmu. I v mojom prípade nalomeného a sčasti degradovaného života. V jadre každej nádeje je skrytá možnosť vzkriesenia. To rezonuje v každej duši ako stála veľkonočná perspektíva. No, nielen individuálne, ale i pre hrozivé deštruktívne prvky slovenského národného života. Kto už toľko vydržal, vydrží všetko.
Čo žije, nemôže nikdy nežiť.
Objímam Vás všetkých
Paľo
18. 4.88

+ + +

Drahý Julko!
S vypožičanou nádejou narastá vlastná. A v každom obrate skamenie v nás Lotova žena.
Či sú už všetky cesty vychodené, či sú už všetky smery vyznačené. Či sa už nikde nepomestíme, len do seba. To platí pre človeka i pre národ. Čo je do riadkov duše zasiate, čaká len na priaznivý jarný dážď. Tu nepomôže habkanie na jednej chorej nohe, chorej duše. Tu treba jediný smelý krok a všetky pochybnosti odpadnú. Správny krok rozhodne na desaťročia, lieň vnútra nič nenapraví. Zbytočne pátrať po nepriateľovi. Vždy sedí v nás samých.
Ako zameškané napraviť. Život sa nedá zopakovať. A ktovie, či by sme zas neskočili do tých istých mlák. Stereotyp života vyvolá ten istý stereotyp chýb a vybočení. Na tú istú boľavú ranu, priloží vždy tie isté nešikovné ústa.
Načo tie reťaze slov votkané do vzduchoprázdna. Načo tie skoby citu vtĺkané kladivom srdca a času. Tie netopierie ozveny vpletané do najmenších nocí, scvrknuté ich chladom. Kde sa tu vzali. Aké vesmírne vibrácie menia sa v človeka a v národy.
Touto samomluvou sa Ti chcem prihovoriť v tento májový čas, ktorý si tak vnímavý na dych prírody.
No, chcem sa Ti aj poďakovať za tie tvoje myšlienky, za fotografieizaupozornenie na Florenského, matematika-fyzika a mysliteľa i za upozornenie na gelnickú poetku. Ak dostala dáky duchovný vzťah ku mne, nech sa ohlási. Nechcem sa natískať.
Blíži sa naše májové stretnutie. Teším sa veľmi.
Tvoj Paľo
Nitra 5. 5. 88

+ + +

Drahý Julko!
Žijem v stálych krízových krážoch, ale aj papier by sa zahanbil, keby som sa pokúsil ich vyanalyzovať. Ide aj o rodinné osudové roblémy, aj o netaktné a urážlivé nereagovanie na zásielky do Slov. Pohľadov. Vyvolá to i inadekvátne zbytočnostné komplexy, ktoré vždy premôžem, ale periodicky sa vracajú.
Stáva sa to ale i popudom k nežnému laskaniu slova a tlačí zo mňa všetku trpkosť a výhrady v cykle neodoslaných listov, napr. List o zatmení svedomia. Tak trochu písané nie atramentom, ale žlčou, pomiešanou s fiktívnymposmrtnýmsrdom.
Sú chvíle, keď si myslím, že by bolo múdrejšie čušať a hrať klavír. Čo sa už nedá povedať, dá sa vopchať do napísaných skladieb z trpkostí minulosti.
Julko drahý! Nie si zvyknutý na takéto lamentácie, ale čiaša vo mne prekypela.
Objímam Vás i Vaše slnečné životy
Váš Paľo
Nitra 18. 6. 88

+ + +

Drahý Julko!
Nielen vonkajšie i vnútorné počasie sa mení. V striedaní je trvanie.
A tak sa regenerácia vonkajšia i duševná vždy znovu uplatní. Veď regenerácia je generačná osobná obmena, to čo generáciami vzišlo, sa opakuje v rôznych modifikáciách aj v každom jednotlivcovi.
Smrť je najväčšia udalosť v každom živote. A tak ako v jednom z žalmov, kde padajú sprava i zľava, padajú známi a priatelia nečakane a náhle. A tak je v albume zabúdania veľmi čulo. Uplatní sa v každej oblasti medzi živými i, zdanlive, neživými.
Ale veď všetky sféry života sa dotýkajú a sú premiešané. A tu v tejto krajine neistých kontúr a tým koncíznejších prechodných atmosfér vzniká duch pravej poézie. V terajšej dobe násilného uzemnenia poetickej scenérie prepadne asi väčšina riečicou spravodlivosti.
Teším sa, že prídem k Vám. Len to musíme odložiť, lebo Jožko ide do Polska od 13. 7. 88 s celoštátnym manšaftomzápasníkov. Potom prídeme en deux.
Zatiaľ si Vás v duchu objímam
Paľo
Nitra 4. 7. 88

+ + +

Drahý Julko!
Ty si šťastný tvor, ktorý sa stále nepohybuješ medzi vnútornými kolíziami, ako medzi mytickou Scyllou a Charybdou, len v oblasti gnozeologickej a eko-systémami. Pre môj vnútorný svet je ľahostajné, či do tých bojov a do toho hľadania niekto nazre, sám si musím vybojovať prešvih cez tie poznávacie systémy. Však nikde a u nikoho nenájdeš to centrum securitatis, o ktoré sa stále boríš.
To, že na zaslané rukopisy sa napr. v Pohľadoch arogantne mlčí, alebo že sa pre Výtvarný Život ten prejav o Marienke nehodí, sú len blšie vpichy. To moju vnútornú scenériu nezmení. Sú pravda rôzne typy vnútorných bolestí, i vnútorné a vonkajšie vzťahy k južným susedom sú bolestné.
Ale aj vnútorné búrkové mračná sa časom odsunú ako pochybné kulisy a odraz žiary preniká. Len tá vonkajšia nitrianska obloha nie je schopná tej púšti dopriať dažďa. Naše slzy dážď nenahradia.
Len v prítmí večerov vie byť lahodno. No, neviem sa veľmi ohliadať okolo seba, keď som fixovanýdoseba.Nakoniecjevšetko pospájané a krása vnútornej krajiny je obrazom a odrazom vonkajšej, ako sme to smeli zažiť u Marienky. Denne som s ňou v duchu. A to je najkrajšie súručenstvo. Smrť nie je delidlom, ale trvalejším spojom.
Rád by som bol u Vás, ale netrúfam si ísť sám autobusom. Keď sa Jožko vráti z Poľska, možno sa dá nahovoriť. Ale toľko problémov sa tu nakupilo a sme so všetkým iba my dvaja a to ešte jeden nezgrabný.
Zatiaľ Vás objímam
Paľo
Nitra 15. 7. 88

+ + +

Drahý Julko!
Čas okolo nás vymýšľa stále nové fortiele. V sobotu oslavovala rodina sedemdesiatku švagrinej. Ako renomovaný pohrebný rečník som tam musel serepluvať. Aj to sme prežili. Jožko bol chorľavý, má od včerajška pohotovosť. Od 7. 8 – do 17. 8. zas ide do strediska vrcholového športu do Nymburku. Na 20. 8. má na SNB sľúbené doložky, lebo začiatkom septembra ideme na týždeň do Rakúska. Dúfam, že aj to prežijem. No, aj tak by som potom chcel stráviť jeden weekendový deň u Vás. Zatiaľ sa s Maňkou mordujeme v záhrade, v tejto bezdažďovej púšti.
Pre mňa osobne už nie je nič problémom. Vypracoval som si systém zhrčenia poetického myslenia s filozofickým.Čitoniekoho zaujíma, mi je ľahostajné. Neviem, či som Ti spomenul, že som ten rukopis, čo leží bezmála 10 rokov v Osvete, poslal i do Slov. spisovateľa i do Aventína. Píšem tie „Neodoslané listy“. Dokončil som aktuálny „List o umení mlčania“. Veď to je ťažký a osudový kumšt. Ja som sa tak vžil do pozície starého zbytočného človeka, že mňa už nič neraní.
Tebe som a ostávam nesmierne vďačný. A tak Ťa bratsky objímam
Paľo
Nitra 2. 8. 88

+ + +

Drahý Julko!
Pozorne a vzrušene som si prečítal Tvoj článok ešte a ešte.
Ten apostrofovaný problém pravdy, možno z rôznych strán interpretovať. Na začiatku empiriokriticizmu sa tvrdí, že súčet relatívnych právd je absolútna pravda. Lenže relatívna pravda je i lož. V stalinských rokoch bola pravda i masová vražda, z môjho sentimentálneho humanistického postoja. A dnešná humanizácia sovietskej situácie nie je výsledkom tých starých nehumánnych rokov, ale vývoj ducha napriek tomu všetkému.
Hĺbka a ušľachtilosť Tvardovského ducha je v jadre evolúcie a hominizácie ruskej duše, ktorá sa uplatnila i „na svätcoch našej strany“.
A tu sa mi ako i v mnohom inom (núka? – J.R.) paralela medzi socializmom a kresťanstvom. Riešenie nakoniec bude vyzerať tak, že kresťania budú socialistickejší a komunisti kresťanskejší.
Vo vnútri sveta duší tlie magma dobra a lásky. A to sa raz vyjaví všesvetovou sopkou humanizácie. A to predpovedal ten, čo na seba povedal „ja som cesta, pravda a život“.
Touto cestou za pravdou a životom povedie cesta sveta.
Bratsky Ťa objímam
Paľo
Nitra 15. 8. 88

+ + +

Drahý Julko!
Dnes týždeň ideme všetci traja na týždeň do Rakúska, k švagrovi. Ideme sa quasi rozlúčiť. Veď v tomto pozemskom živote sa už asi nestretneme. No, dúfame, že v budúcom.
Tá fyzická postať je naštrbená od zubov po cievstvo. Ku koncu tej páľavy sme tu mnohí mali ťažkosti: závrate, ochablosť a nechuť k životu. No, najlepšie na všetkých problémoch je, že sú prechodné. Tout casse, tout passe.
Veľmi ma potešila, ale aj dojala pozornosť pani Vlastičky. Cez to prežiaruje duch Márie. Denne sa s ňou zapodievam. Len mi je ľúto, že vo Výtvarnom živote nebol priestor pre tých pár slov. Nevedel by si to voľakde umiestniť?
Doteraz sa nám nepodarilo 8. číslo Sovj. literatúry zohnať. Tuším, že som Ti napísal, že som rukopis „Nežiť a žiť“ poslal Feldekovi do Slov. spisovateľa, ale aj do Avicena v Prahe, kde mi kedysi vyšiel výber z Aforist. diária. Zatiaľ som odpoveď nedostal. Asi to stihne spánok šípkovej ruženky v dákom tom šuplíku.
Ale to nič. Láska a mánia voči slovenskému slovu zatiaľ vo mne nezadriemala a prosím o jej ducha. Naše vonkajšie životy môžu byť šedivé, bez emócií, ale tým živší a dobrodružnejší môže byť vnútorný život a z neho tie odrobinky prenikajú navonok. Som z toho šťastný a plný nádeje. I za búrkovými, čiernymi chmárami žije a svieti slniečko. Slnko v rôznych formách i ako slnko spravodlivosti.
V tejto útešnej perspektíve Vás oboch objímam. Prihlásim sa až po návrate.
Váš Paľo
Nitra 29. 8. 88

+ + +

Drahý Julko!
Ešte som nadobro neodfúkol cestovný prach a tak ma Tvoj láskavý list i zásielka celkom udomácnili. A tak si vďačne uvedomuješ výrok švajčiarskej spisovateľky v biografii veľkého ruského, a vo Švajčiarsku žijúceho, neurológa Monakova: „Vlasť je harmónia duše.“ Láska prerastá nedostatky i výtky. A tak sa vždy znovu uhniezdi v nás.
Poslal som rukopis „Nežiť a žiť“ do Aventína, i Feldekovi do Spisovateľa, bez najmenšej rezonancie. Už prešla doba zvyku reagovať na každý list. Na šťastie som už imunizovaný na submóresy u nás. Bol som v oblasti, kde každý a všetko môže uverejniť. My sme zatiaľ majstri vzletných prejavov, plných plánov a reforiem, pri plnom vedomí, že sa to nemôže a nechce realizovať. Viď prejavy z Budmeríc.
Tým viac sa teším z Tvojich plánov a rozletov a žičím ich rozmnoženiu a uplatneniu. Poézia života a života hudby preletuje i našou dobou a našou oblasťou. Najkrajšie je vari to, čo sa ani nenapíše.
Vernadskij je veľký duch ozaj goetheovských dimenzií. Najväčšie poklady sú skryté. Ale všetko sa časom objaví a vyjaví. V tom je dynamika ducha. A v tejto nádeji Ťa objímam. Teším sa na Vás.
Tvoj Paľo
Nitra 20. 9. 88

+ + +

Drahý Julko!
Tieto krásne časy, surovo pomenované babie leto, sú aj evokáciou všetkých vnútorných potencií krásy a nehy, aké poletujú okolo takého jemného vnútra, akým vládne Milan R. Všetko akoby bolo v odlesku tých emanácií, aké sa dostali do duchovného vesmíru, vyvolané nesmierne zvláštnou a vábivou atmosférou jeho diela. Je to elitná diagonála ako škrt cez citlivé a vnímavé duše. I skromné gesto jeho prítomnosti je poetický zážitok. Preto to vravím, lebo nechcem byť banalizátorom života. A obdivujem život i v jeho hrôzach.
Ďakujem Vám i Kollárovcom, že ste ma vylákali z tej mojej líščej diery izolovanosti.
Vždy ide o konfrontáciu s vlastným vnútrom a len pri malosti môžeme byť väčšími. Cítim život i svet stále ako pri okraji kataklyzmy v rizikovej polohe s preľudnením, s problémami atomistiky, s možným omylom v génovej technike, keby im tak ušla zruta pri pokusoch s mikróbami a infikovalabycelýsvetsabsurdnýminovotvarmi. Prestal som sa báť sveta, bojím sa len o svet.
A celý kultúrny celok sveta i nášho sveta balansuje bezstarostne nad priepasťou. Isté je len to, že nič nie je isté. Či sa tak alebo onak popíše papier, je ľahostajné. Tým sa svet, i náš svet, nespasí.
Píšem, lebo nemôžem nepísať. I keď to nik nepotrebuje. A v nádeji, že to aj Ty robíš, Ťa bratsky pozdravujem a objímam i s Vierčou
Váš Paľo
Nitra 24. 10. 88
Som rád, že Ťa Milan má rád.

+ + +

Drahý Julko, drahá Vierka!
Predom vďaka za ten tvorivý atentát. To sa nedá opísať, čo to znamená pre takého fyziologického vyvrheľa, ktorý pláva v tých kalných inzulínových vodách.
Nie menej povzbudivá je tá zvláštna poetická atmosféra, ktorá vyžaruje z tej dojemnej osobnosti Jakobiho. Preto sa ani nečudujem, že to kúzlo umelecké i ľudské bolo také atraktívne i pre našu Máriu.
Teraz, keď je okolo Dušičiek tá duchovná atmosféra tak rozrytá, je všetko závažnejšie, lebo preniká i do tých podzemných duchovných prúdov, ktoré sú tak veľmi splavné.
Rád a vďačne zalietam do preteplenej atmosféry Vašej dobroty a Vašej skoro neodôvodnenej láskavej prítulnosti, šťastný, že sú ešte duše, čo so mnou rátajú. Rukopis „Nežiť a žiť“ evidujú v Prahe v Avicenu, zistil brat. Či prejde v redakčnej rade koncom novembra, je vo hviezdach, len ako naklonených.
Naše životy sú vnútorne zaradené do tých istých perspektívnych, etických a láskavých súradníc, preto sa máme tak neodvratne radi.
Objímam Vás a tých Vašich zlatých mladých tiež
Váš Paľo
Nitra 1. 11. 88

+ + +

Drahý Julko!
Absolvoval som veľkú školu umierania. Dr. Vlasák bol krásny a kultivovaný a poetický duchovný zjav a odprevádzal som ho až po hrob.
Uvediem Ti pár myšlienok:
Čas ako nepredstaviteľná veličina ovláda naše bytie. Len ľudské utrpenie ho zhmotní… Spôsob znášania bolesti je skoro vždy mierou ceny človeka. A utrpenie je náboženstvom vyvolených. Rozmer existencie hmoty nie je rozmer nášho bytia. Tobôž takéhoto duchovne ladeného. Ale pred ústim do večnosti nás neraz pokúša čas ako hodnota. Ale „všetko veľké chce večnosť,“ tvrdí filozof. Len toľkoto. No, veľmi ma to živelne zaujalo.
Na iné som skoro nestačil. Ale položil som poslednú bodku pod rukopis „Neodoslané listy“. Ďalší príspevok do šuplíkovej spisby. Mŕtvo narodené dieťa. Ale to nie je lamento, len suché konštatovanie.
Tým viac sa teším Tvojej aktivite. Od srdca Ti ju žičím. Aj s tým sa chcem uspokojiť, čo sa má starý trepať medzi mladý svet. Aj som zvedavý, ako dlho vydrží ten týždenník odhaľovať tie morálne arogantné diskrepancie. Jedným okom sa smejem a druhým plačem.
Máme svoj vnútorný svet, ktorý nepasuje na ten bezzásadový vonkajší.
Objímam Vás, Rybákovci moji drahí. „Stat crux, dum volvitur orbis.“
Váš Paľo
Sme samotní. Jožko je na 2 týždne v Prahe. Odtiaľ idú relatívne dobré správy.
Nitra 30. 11. 88

+ + +

Drahý Julko, drahá Vierka!
Šťastne došli Tie Vaše metabolické devízy. Veď je to pre mňa, ako pre fajčiara anaši (Ajtmatov), tento pankreatický opar. Aký je ten Mikuláš zmodernizovaný a adaptabílny. Ale celkom informovaný nie je, lebo som darebák a tú Tvoju iniciatívu okolo našej Marienky len veľmi pozvolna načínam. Ale veľmi sa chcem do toho dať. Ale Ty to budeš musieť zredigovať. A neľútostne.
Rukopis korigujem. Potom to bude treba odpísať. Odpis dostaneš. Ty si moje hlavné čitateľstvo. Presvedčíš sa, aké záludné sú vnútorné cesty takéhoto outsidera.
Všade sa myslí, všade sa píše, všade sa dá publikovať. Asi sa obrátim na fórum všade. Kultúrny týždenník je radostná realita. Aj zuby na seba vycierajú podaktorí a všetci kultúrni stalinisti tam majú svoju (nečit. slovo – J. R.). Evidentný je tam aj charakterový profilmnohých.Jetovždytá istá spoločnosť. Ale chvála Bohu, že je. Čím viac, tým lepšie.
To najlepšie sú ruské preklady. Smelé a slobodymilovné. Stály hľadač pravdy je ruský autor. Len sa ich drž. Keby som mal pár rokov menej, vrhnem sa na ruštinu.
Ďakujem ešte raz za zásielku, ktorú vari organizovala Vierka a Evička.
Objímam Vás
Váš Paľo
Nitra 7(?). 12. 88

+ + +

Drahý Julko!
Posielam tých pár strán. Dúfam, že to pán doc. Červeňák nestratí. Lebo ma len občas niečo napadne.
Okrem toho dúfam, že Ťa niektoré miesta nebudú šokovať. Ale veď Ty si už toľko zniesol, že myslím, že strovíš i toto. Všetko sú len výpuky na tele národa. Vari i toto.
Pozdrav mi všetkých Kollárovcov. Rád by som ich videl a si s nimi štrngol. Mám pár fliašdobrého2-ročnéhovínka.Výrobný podnik „Jožko“.
Vďačne si Ťa objímam adventne vyrychtovaný
Paľo
Nitra 9. 12. 88

+ + +

Drahý Julko!
Som po nepríjemnej operácii zuba so sekaním a šitím a s veľkou láskou a pochopením siaham za tým veľkým hľadačom človek v detsku, Prišvinom. Je to obdivuhodná poézia duše, jemnou rukou vpísaná do doby a sveta. Dojíma ma to, uvolňuje a tým bratskejšie sa obracia k Tebe, ktorý si Prišvina tak živo vprojikoval do budúcnosti. Však otvorená kniha budúcnosti je základný šlabikár našich duší.
A čo pre mňa veľa znamená, že je to všetko refrén na myšlienku sv. Jána: Boh je väčší ako naše srdcia. Prišvin je veľký básnik a mysliteľ. Ďakujem Ti za to. Som ubolený, opuchnutý ale jasavý. A som šťastný, že viem žiť len v týchto dimenziách.
Dúfam, že Ťa ten rukopis príliš nesklame a že Tvojou cenzúrou aspoň sčasti prejde.
Objímam Ťa bratsky
Paľo
15.12. 88

+ + +

Drahý Julko!
Celé dva týždne ma mordovali bolesti, neuralgického rázu, po vysekaní a dlátkovaní jedného vylomeného zuba a za tri dni na to extrakcia ťažkej sedmičky v mandibulárnej anestéze, som bol úplne znemožnený exkvizitnou bolesťou. Dnes ušli neviem pred čím.
A tak sa vrhám smerom k Tebe. Trochu Ťa ľutujem, že si sa dal na takú, možno nepríjemnú, priateľskú, ba viac ako to, službu. Už Ťa len prosím, vydrž to i s pani Gabikou. Neviem, či Ti nemám sľúbiť, že už pero do ruky nevezmem. No, urobím čo mi poradíš.
Za fotografieďakujem.DnesmipísalRúfus. Iste aj Tebe. Je v ňom živý prameň. Všetko v ňom i okolo neho sa mení v báseň. Dakedy si myslím, že sa tomu aj bráni, ale neubráni.
Julko môj. Veľmi sa mi ráta ten posledný Prišvin. Taká prostá apoteóza detstva. Veľký všeliek pre svet.
Ešte Tebe, Vierke a deťom z úprimného srdca žičím samé pozitíva do Nového roku, hlavne zdravie a pokoj v duši.
V láske Váš
Paľo S.
Nitra 28. 12. 88

Na chalupe Márie Medveckej v Zákamennom

Poznámka. Straussove listy J. Rybákovi sú postupne kompletne uverejňované v cykle publikácií: J. Rybák: V dotyku s Pavlom Straussom I, II, III, IV, a V dotyku s Pavlom Straussom (1977). Bojím sa, že toto postupné uverejňovanie po časových úsekoch je – vzhľadom na rýchle uplývajúci čas – pomalé, – a predsa sa mi žiada samému vyprevadiť Straussove listy adresované mne do sveta. Volím teda postup, že počnúc rokom 1988 sprístupním Straussove listy v ročných blokoch na stránkach Listov PS.
V spomínaných publikáciách sú zachytené listy z rokov 1983 do júla 1986 a listy z r. 1994. K tomu treba pripojiť listy z r. 1989, obsiahnuté v knižke Pavol Strauss – Július Rybák, Premožený čas (1989). (J. R.)